cxxviii. ÄÃslo - home.nextra.sk - GTS - Slovakia

More documents

Recommendations

Info

Z A H R A N I â N É I N V E S T Í C I E Hapag Lloyd Express si vybrali CGN za ich domovské letisko. CGN VIE, AKO ROZVÍJAË KONKURENCIESCHOPN¯ CARGO BIZNIS CGN je druh˘m najväã‰ím nákladn˘m letiskom v Nemecku a siedmym v Európe. Pri 613 000 tonách obslúÏeného nákladu roãne preloÏí letisko Cologne Bonn viac ako trikrát vy‰‰ie mnoÏstvo nákladov oproti Flughafen Wien, ktoré obslúÏi 209 000 ton roãne). Ako najr˘chlej‰ie rastúce nemecké letisko ponúka Cologne Bonn International Airport svojim slovensk˘m partnerom jedineãn˘ vyuÏiteºn˘ potenciál. CGN POZNÁ POTREBY A PRIANIA ZÁKAZNÍKOV A NEUSTÁLE SKVALIT≈UJE SVOJE SLUÎBY CGN je nízkonákladov˘m letiskom s vysokou kvalitou poskytovan˘ch sluÏieb. Jedn˘m z príjmov letiska je aj podnikanie, ktoré nesúvisí priamo s lietaním. Investovaním desiatok miliónov eur roz‰írilo CGN v roku 2004 infra‰truktúru terminálov. Po ukonãení nového Terminalu 1, bola v decembri 2004 otvorená aj prístavba „Starwalk”, za 25 miliónov eur. Starwalk spája nákupnú zónu, re‰tauraãné priestory a kancelárie, priãom poskytuje cestujúcim nákupné príleÏitosti v konkurenãn˘ch cenov˘ch reláciách Cieºom CGN je, aby podnikateºské aktivity, ktoré nesúvisia priamo s leteckou prepravou, predstavovali v strednodobom pláne asi 30% z celkov˘ch podnikateºsk˘ch aktivít letiska. ACV JE RENOMOVAN¯ SVETOV¯ EXPERT V OBLASTI MEDZINÁRODNEJ LETISKOVEJ PRIVATIZÁCIE S EXCELENTN¯MI SKÚSENOSËAMI V REGIÓNE VIEDE≈ - BRATISLAVA ACV (Airport Consulting Vienna) ACV je strategickou konzultaãnou spoloãnosÈou s poãetn˘mi podnikateºsk˘mi aktivitami v oblasti leteckého priemyslu, a ako taká má rozsiahle skúsenosti a know-how z prevádzky letísk. Od svojho vzniku v roku 1992 sa spoloãnosÈ ACV podieºala na viac ako 30 kºúãov˘ch letiskov˘ch privatizáciách po celom svete, z ktor˘ch bola v 9 prípadoch ich ponuka víÈazná. V roku 2001 sa ACV odkúpením 50 percent svojich akcií drÏan˘ch viedensk˘m medzinárodn˘m letiskom stala súkromne vlastnenou spoloãnosÈou nezávislou od jej predchádzajúcich akcionárov. ACV úspe‰ne spolupracuje na projektoch a ‰túdiách aj v dunajskom a stredoeurópskom regióne, ão jej dáva jedineãn˘ benefit pochopenia podmienok a potrieb tohto trhu. ACV SA ODLI·UJE OD OSTATN¯CH MEDZINÁRODN¯CH LETISKOV¯CH KONZULTANTOV PREBERANÍM RIZIKA ZA PROJEKTY V ÚLOHE INVESTORA, AKO AJ DLHODOB¯M STRATEGICK¯M PORADENSTVOM PRE LETISKOV¯CH OPERÁTOROV ACV poskytuje benefit pre letiská prostredníctvom ich dlhodobého strategického manaÏmentu. ACV vstupuje na tieto úãely do spolupráce a alebo joint ventures s letiskov˘mi operátormi, aby mohla optimálne zabezpeãiÈ naplnenie poÏiadaviek t˘m najvhodnej- ‰ím spôsobom. Takouto spoluprácou ACV pomohla salzburskému letisku vybojovaÈ si pozíciu strategicky a obchodne najsilnej‰ieho regionálneho letiska pri zachovaní jeho samostatnosti, napriek tomu, Ïe sa nachádza v blízkosti Mníchovského medzinárodného letiska. Boryspilské letisko v Kyjeve je v súãasnosti vedúcim letiskov˘m operátorom v regióne Spoloãenstva nezávisl˘ch ‰tátov. Na rozdiel od ostatn˘ch letiskov˘ch konzultantov ACV urobilo aj ìal‰í krok smerom k jeho akceptácii ako hlavného letiskového operátora a akcionára v tendroch na letiská (napr. Adelaide-Austrália, Lima-Peru, Tocumen-Panama, Colon-Panama, Teherán-Irán). ACV preto chápe obe strany mince: tú operátorskú aj tú investorskú. GALAXY FOND JE PRVOTRIEDNY EURÓPSKY KAPITÁLOV¯ FOND V¯LUâNE ZAMERAN¯ NA PROJEKTY DOPRAVNEJ INFRA·TRUKTÚRY Fond Galaxy Galaxy je kapitálov˘ fond zameran˘ na dopravnú infra‰truktúru, ktorého snahou je strednodobá návratnosÈ a dlhodobé zhodnotenie investícií pre akcionárov. Galaxy fond je v˘luãne zameran˘ na ‰tyri základné piliere dopravnej infra‰truktúry (cesty, Ïeleznice, letiská, prístavy). Galaxy fond bol zaloÏen˘ veºk˘mi európskymi finanãn˘mi in‰titúciami – francúzskej Caisse de Dépôts (CDC) a nemeckého Kreditanstalt für Wiederaufbau (KfW). Kºúãoví investori Galaxy sa vyznaãujú v˘nimoãnou znalosÈou infra‰truktúrneho trhu, na ktorom investujú uÏ desaÈroãia. Z toho vypl˘va aj pochopenie ‰pecifík rizika a v˘nosu z infra- ‰truktúrnych aktív. To umoÏÀuje Galaxy dlhodobé investície do infra‰truktúrnych projektov s cieºom vytvoriÈ novú kategóriu dlhodob˘ch infra‰truktúrnych aktív pre svojich kºúãov˘ch akcionárov, ão im neskôr umoÏní roz- ‰íriÈ ich príslu‰né portfóliá. V EURÓPE JE GALAXY JEDIN¯M INVESTOROM S PRIAMYM PRÍSTUPOM K SPOLUINVESTÍCIÁM OD EURÓPSKEJ KOMISIE Úzky záber Galaxy fondu na rozvoj európskej infra‰truktúry, ako aj jeho jedineãná ‰truktúra vytvorili podmienky pre záväzok Európskej komisie na vlastné kapitálové spoluinvestície po boku Galaxy, prostredníctvom klubovej ‰truktúry. Európska komisia oprávnila EIB manaÏovaÈ tieto vzÈahy v ich mene. Spolupráca Galaxy a Európskej komisie je prv˘m vyuÏitím TEN Risk Capital Facility, zaloÏeného v roku 1995, ktor˘ oprávÀuje Európsku komisiu na kapitálové investície do Transeurópskych sieÈov˘ch projektov. V súlade s touto direktívou by súkromn˘ sektor mal zv˘‰iÈ investície Európskej komisie 2,5 násobne. Navy‰e EIB, poverená Európskou komisiou ako klubov˘ investor Galaxy, prispela k pozícii Galaxy ako jedineãného investora v infra‰truktúrnych projektoch. Od roku 1994, kedy bol predstaven˘ koncept TEN projektov, EIB zohrala kºúãovú úlohu v rozvoji európskej infra‰truktúry. V decembri 2003 v Bruseli EIB obnovila svoj záväzok na rozvoj prepojen˘ch dopravn˘ch systémov. Exkluzívne zameranie na projekty dopravnej infra‰truktúry poskytuje Galaxy jedineãnú moÏnosÈ pochopenia multimodálnych projektov, a zvlá‰È multimodálnych záleÏitostí t˘kajúcich sa letiskovej prevádzky. GALAXY JE DLHODOB¯M INVESTOROM, KTOR¯ NEVYHªADÁVA R¯CHLU NÁVRATNOSË INVESTÍCIÍ Na rozdiel od typick˘ch ‰pekulatívnych fondov Galaxy vyhºadáva dlhodobú návratnosÈ investícií, priãom investície Galaxy obyãajne pretrvávajú minimálne 10 rokov. Perfektné pochopenie rizík a v˘nosu z infra- ‰truktúrnych aktív umoÏÀuje Galaxy dlhodobé investície. Galaxy t˘m získava pozíciu dlhodobého finanãného partnera, ktor˘ má záujem na rozvoji projektov, ako aj verejného sektora, zohºadÀujúc pritom záujmy lokálnych akcionárov. GALAXY ZARUâUJE PROMPTN¯ ZAâIATOK PROJEKTU, AKO AJ DLHODOBÉ FINANCOVANIE Kºúãom k ìal‰iemu úspe‰nému rozvoju bratislavského a ko‰ického letiska je ur˘chlen˘ zaãiatok ambiciózneho rozvojového projektu, ão predpokladá zabezpeãenie finanãn˘ch zdrojov vo veºmi krátkom ãase. Vìaka dlhodobému finanãnému záväzku a podpory zo strany akcionárov Galaxy garantuje riadne spustenie rozvojov˘ch projektov pre obe letiská. SNC LAVALIN JE POPREDN¯M GLOBÁLNYM HRÁâOM VO V¯STAVBE, VLASTNÍCTVE A MANAÎOVANÍ LETISKOVEJ INFRA·TRUKTÚRY OD A-Z. SNC Lavalin International SNC Lavalin je jednou z najväã‰ích inÏiniersko-stavebn˘ch spoloãností na svete. SpoloãnosÈ vlastní a spravuje infra‰truktúrne projekty s aktívami viac ako 3 mld. kanadsk˘ch dolárov a jej celkové roãné trÏby presahujú 3,5 mld. kanadsk˘ch dolárov. Svoje meno si spoloãnosÈ vybudovala realizáciou letiskov˘ch projektov od veºmi veºk˘ch projektov „na kºúã” aÏ po projekty zamerané na plánovanie letísk a realizaãné ‰túdie pre men‰ie komunity po celom svete. SNC-Lavalin je popredn˘m hráãom v globálnej v˘stavbe a prestavbe letísk. Skúsenosti spoloãnosti pokr˘vajú v‰etky aspekty privatizácie, rozvoja a prevádzky letiskov˘ch infra‰truktúrnych projektov. SpoloãnosÈ SNC Lavalin má svoje poboãky v Kanade a ìal‰ích 30 krajinách po celom svete a v súãasnosti má svoje aktivity rozbehnuté v 100 krajinách. 43
S V E T F I N A N C I Í Niekoºko vybran˘ch informácií z bankového sektora V slovenskom bankovom sektore k 30. júnu 2005 pôsobilo: – osemnásÈ bánk, – ‰tyri poboãky zahraniãn˘ch bánk, – osemdesiatjeden subjektov resp. zahraniãn˘ch bánk poskytujúcich voºne cezhraniãné bankové sluÏby, z toho je sedemdesiatdeväÈ bánk a a dve in‰titúcie elektronick˘ch peÀazí a deväÈ zastúpení zahraniãn˘ch bánk. Z t˘chto osemnástich bánk sú tri stavebné sporiteºne: – âSOB stavebná sporiteºÀa, a.s. – Prvá stavebná sporiteºÀa, a.s. – Wüstenrot stavebná sporiteºÀa, a.s. Povolenie na vykonávanie hypotekárnych obchodov k 30. júnu 2005 má udelen˘ch deväÈ bánk a jedna poboãka zahraniãnej banky – HVB Bank Slovakia a.s. – Dexia banka Slovensko a.s. – ISTROBANKA, a.s. – ªUDOVÁ BANKA, a.s. – OTP Banka Slovensko, a.s. – Slovenská sporiteºÀa, a.s. – Tatra banka, a.s. – UniBanka, a.s. – V‰eobecná úverová banka, a.s. – âeskoslovenská obchodní banka, a.s., poboãka zahraniãnej banky v SR. Objem schválen˘ch hypotekárnych úverov sa za prv˘ polrok 2005 zv˘‰il o 8,8 mld. Sk. Podiel ãerpan˘ch hypotekárnych úverov na celkovom objeme poskytnut˘ch úverov klientom dosiahol k ultimu polroka 2005 10,5 %, ão predstavuje nárast o 0,6 % oproti koncu roka 2004. Bankov˘ sektor vykázal za prv˘ polrok 2005 zisk z beÏného hospodárenia vo v˘‰ke 7,6 mld. Sk. V medziroãnom porovnaní ãistého zisku v rámci sektora SR do‰lo k nárastu zisku o 653,3 mil. Sk (t.j. o 9,43 %). Stratu ako hospodársky v˘sledok beÏného obdobia k 30.6.2005 vykázala jedna banka. Bilanãná suma bankového sektora vzrástla za pol roka o 170 mld. Sk, banky k 30.6.2005 vykázali viac ako 1,33 bil. Sk aktív a vytvorili zisk 7,577 mld. Sk. Najväã‰ie nárasty bilanãnej sumy v porovnaní s koncom roka 2004 zaznamenali âeskoslovenská obchodní banka, poboãka Bratislava a Slovenská sporiteºÀa, a.s. Na zv˘‰ení hospodárskeho v˘sledku sa najvy‰‰ou mierou podieºali Po- ‰tová banka, a.s., Slovenská záruãná a rozvojová banka, a.s. a SLSP, a.s. Banky majú vo svojich portfóliách úvery v objeme 481 miliárd Sk, z ktor˘ch je 6,9 % klasifikovan˘ch. Banky k nim vytvorili takmer 26 mld. Sk opravn˘ch poloÏiek. Podiel zahraniãn˘ch investorov na celkovom upísanom základnom imaní bánk a finanãn˘ch zdrojoch poskytnut˘ch zahraniãn˘mi bankami svojim poboãkám sa v porovnaní s koncom roka 2004 nezmenil, k 30. júnu 2005 predstavoval 89,5 %. Limit 8 % primeranosti vlastn˘ch zdrojov poãas prvého polroka 2005 plnili v‰etky banky, nakoºko sa hodnoty primeranosti vlastn˘ch zdrojov pohybovali v intervale od 10,13 %. Ukazovateº primeranosti vlastn˘ch zdrojov bankového sektora SR k 30.6.2005 dosiahol hodnotu 14,78 %. Poplatky a provízie rastú. V˘nosy z poplatkov a provízií bankového sektora k 30.6.2005 medziroãne vzrástli pribliÏne o 1,057 mld. Sk na objem 6,178 mld. Sk, priãom v‰eobecné prevádzkové náklady dosiahli objem 13,657 mld. Sk, t.j. poplatky a provízie predstavujú pribliÏne 45,24 % z objemu v‰eobecn˘ch prevádzkov˘ch nákladov. Podiel poplatkov a provízií na v˘nosoch od klientov a bánk vzrástol od zaãiatku roka z 21,72% na hodnotu 24,67% dosiahnutú k júnu 2005. Limit majetkovej angaÏovanosti banky voãi materskej spoloãnosti alebo dcérskej spoloãnosti, alebo voãi skupine hospodársky spojen˘ch osôb, ktor˘ch ãlenom je banka (20 % vlastn˘ch zdrojov), plnili v prvom polroku 2005 v‰etky banky. Limit majetkovej anga- Ïovanosti voãi inej osobe, skupine hospodársky spojen˘ch osôb alebo voãi ‰tátom a centrálnym bankám (25 % vlastn˘ch zdrojov) v priebehu prv˘ch piatich mesiacov nesplnili tri banky, k 30.06.2005 plnili v‰etky banky. Riziká v bankovom sektore: 3.1 Riziko straty likvidity Riziko straty likvidity – riziko vypl˘vajúce z neschopnosti bánk splniÈ v poÏadovanom termíne a objeme svoje záväzky voãi klientom. Celková stabilita bánk, ich dobré meno a trvale dostatoãn˘ objem r˘chle likvidn˘ch aktív sú podmienky, ktor˘mi je moÏné eliminovaÈ riziko likvidity. Banky musia maÈ dostatoãn˘ objem likvidn˘ch prostriedkov, ktor˘ zodpovedá objemu záväzkov a prípadn˘m okamÏit˘m poÏiadavkám klientov na v˘bery vkladov. Jedn˘m z hlavn˘ch nástrojov riadenia likvidity je optimalizácia ãasového súladu splatnosti aktív a pasív, priãom základom je trvale dobrá likvidná pozícia zostatkov˘ch splatností vo v‰etk˘ch ãasov˘ch pásmach. 3.2 Úverové riziko Úverové riziko je spojené s jednou z klasick˘ch bankov˘ch ãinnosti – poskytovaním úverov – a je moÏné ho charakterizovaÈ ako riziko nesplatenia úveru, jeho ãasti, alebo nedodrÏania zmluvne stanoven˘ch podmienok – ome‰kanie v splácaní jednotliv˘ch splátok. Poskytovanie nov˘ch úverov ovplyvÀujú aj skúsenosti so zdæhav˘m procesom vymáhateºnosti pohºadávok. Celkové pohºadávky z úverov vykazované bankami k 30.6.2005 predstavovali objem 481 mld. Sk a v porovnaní s obdobím k 31.12.2004 vzrástli o 38,6 mld. Sk (o 8,72%). Rizikové pohºadávky (‰tandardné pohºadávky s v˘hradou a klasifikované pohºadávky) za bankov˘ sektor dosiahli k 30.6.2005 objem 73,7 mld. Sk, ão predstavuje 15,31% úverového portfólia. Úverové riziko zostáva jedn˘m z najväã- ‰ích rizík, ktoré banky bankového sektora na Slovensku podstupujú. V˘voj v poskytovaní úverov v predchádzajúcich obdobiach charakterizovalo skôr obmedzovanie nov˘ch obchodov a pouÏitie zdrojov do menej rizikov˘ch oblastí, napr. cenné papiere. Toto obdobie znamenalo obozretnej‰í prístup bánk v poskytovaní úverov. Banky obmedzujú objem podstupovaného úverového rizika dôkladn˘m overovaním konkrétnych podnikateºsk˘ch zámerov a tieÏ aj anal˘zami celkovej finanãnej situácie potenciálnych protistrán v úverov˘ch obchodoch, poÏadovaním kvalitn˘ch záruk a tieÏ krytím podstupovan˘ch rizík prostredníctvom úverov˘ch derivátov. 3.3 Trhové riziká Do skupiny trhov˘ch rizík zaraìujeme úrokové riziko, kurzové (menové) riziko, akciové riziko a komoditné riziko. Obchodovaniu s pohºadávkami sa banky zatiaº venujú len minimálne, priãom ide o predaj nekvalitn˘ch aktív ‰pecializovan˘m subjektom a ich trhové ocenenie teda nie je moÏné. Podºa stupÀa rizikovosti a objemu uskutoãÀovan˘ch operácií sú banky povinné maÈ objem kapitálu, ktor˘ kryje uvedené trhové riziká. Operáciám s komoditami sa banky na Slovensku nevenujú. Úrokové riziko je moÏné hodnotiÈ podºa rozloÏeností aktív a pasív podºa pásiem a precenením metódou gapu alebo durácie – v˘voj za posledné obdobie bol ovplyvnen˘ poklesom úrokov˘ch sadzieb. Kurzové riziko, ktoré podstupujú banky, súvisí v súãasnej dobe predov‰etk˘m s v˘vojom amerického dolára a eura a vypl˘va teda zo zmien devízov˘ch kurzov slovenskej koruny a t˘mito menami, a tieÏ aj zo vzájomného v˘voja kurzov medzi eurom a americk˘m dolárom. Spracované z podkladov Národnej banky Slovenska 44
Page 1 and 2: CXXVIII. ČÍSLO 2005 Parlamentný
Page 3 and 4: E D I T O R I A L Slovenská spolo
Page 5 and 6: V L Á D A S R premietol do vy‰
Page 7 and 8: V L Á D A S R Vladimil Podstránsk
Page 9 and 10: Z A H R A N I â N É I N V E S T
Page 11 and 12: N Á R O D N Á R A D A S R naké,
Page 13 and 14: N Á R O D N Á R A D A S R nej‰
Page 15 and 16: S V E T F I N A N C I Í Slovenská
Page 17 and 18: N Á R O D N Á B A N K A S L O V E
Page 19 and 20: S L O V E N S K O - R A K Ú S K A
Page 21 and 22: S L O V E N S K O - R A K Ú S K A
Page 23 and 24: S V E T F I N A N C I Í kov˘ sekt
Page 25 and 26: T E L E K O M U N I K A â N ¯ T R
Page 27 and 28: T E L E K O M U N I K A â N ¯ T R
Page 29 and 30: MINISTERSTVO DOPRAVY, PÔ·T A TELE
Page 31 and 32: A S O C I Á C I A T E L E K O M U
Page 33 and 34: T E L E K O M U N I K A â N ¯ Ú
Page 35 and 36: N Á R O D N Á R A D A S R sociál
Page 37 and 38: S L O V E N S K É Z D R A V O T N
Page 39 and 40: L E T E C K Á D O P R A V A DÀa 2
Page 41: MINISTERSTVO DOPRAVY, PÔ·T A TELE
Page 45 and 46: K U L T Ú R A Robert HROMEC NARODI
Page 47 and 48: D I A L Ó G Y O A & E W O ãom O l
Page 49 and 50: D I A L Ó G Y O A & E W by to bol
Page 51 and 52: G L O S Y - P O Z N Á M K Y - E S
Page 59 and 60: E U R Ó P S K A Ú N I A Poslanci
Page 61 and 62: GENERÁLNY SEKRETARIÁT PRE ZAHRANI
Page 63 and 64: S U P E R M O N I T O R SUPERMONITO
Page 65 and 66: S U P E R M O N I T O R hu t˘chto
Page 67 and 68: S U P E R M O N I T O R torít pre
Page 69 and 70: S U P E R M O N I T O R n˘, ale le
Page 71: S U P E R M O N I T O R tak s nejak

cxxviii. ÄÃ­slo - home.nextra.sk - GTS - Slovakia

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?

cxxviii. ÄÃslo - home.nextra.sk - GTS - Slovakia