Správa o stave životného prostredia Nitrianskeho kraja k ... - SAŽP

Správa o stave životného prostredia Nitrianskeho kraja k roku 2002
5.1.2 Vplyv ťažby nerastných surovín na životné prostredie
Ťažba nerastných surovín má prenikavý dopad na horninové prostredie, reliéf,
podzemné a povrchové vody. K vážnym zmenám správania sa hornín dochádza pri
podzemnom dobývaní až do hĺbky 8 000 m. Pretvorenie reliéfu dosahuje miestami obrovské
rozmery, najmä pri povrchovom dobývaní a následnom vzniku háld a odkalísk. Deformácie
povrchu vznikajú aj nad podzemnými baňami. Poklesávanie terénu v dôsledku čerpania vody
a nafty dosahuje nad vyťaženými priestormi aj niekoľko metrov a plošný dosah býva
niekoľko km 2 . Takáto deštrukcia terénu vyvoláva povrchové závaly a zosuvy ťažobných stien,
zvýšenú eróziu, rozplavovanie zemín a tiež zosuvy v odpadových haldách a ich okolí. Odvaly
sú zdrojom znečisťovania horninového prostredia a tým aj podzemných vôd. Zvýšená
agresivita vôd má veľký dopad ako na technické diela, tak aj na biologické ekosystémy.
Vplyv ťažby však nemá len negatívny dopad na životné prostredie. Mnohé štrkoviská,
ktoré vznikli po vyťažení štrkov sa zaplnili čistou vodou a zarástli vegetáciou. Stali sa
cennými biotopmi pre vodnú faunu a často sa využívajú na rekreačné účely. Opustené
ťažobne využívajú vtáky na budovanie svojich hniezd. Podzemné banské diela sa po
miernych úpravách môžu využívať na komerčnú činnosť – banské múzeum, banícky skanzen
s ukážkou ťažby v minulosti. Finančné odvody za ťažobnú činnosť plynú do rozpočtov obcí a
pomáhajú tak vylepšiť ich finančnú situáciu. Mnohé banské vody sú zachytené a slúžia ako
zdroj kvalitnej vody pre obyvateľstvo. Pri riešení mnohých problémov ochrany prírodných
zložiek životného prostredia môžu zohrať významnú úlohu nerastné surovinové zdroje. Ide o
nerasty, ktoré dokážu pozitívne vplývať na životné prostredie (pohlcovanie nežiadúcich látok,
izolácia prostredia, znižovanie energetickej náročnosti, ovplyvňovanie technologických
procesov a pod.). Na Slovensku je pomerne široká surovinová základňa hlavne nerudných
ekologických surovín.
V Nitrianskom kraji aktívna ťažba spojená s narušovaním horninového prostredia sa
vo väčšej miere realizuje v lokalitách Žirany (okr. Nitra) a Kolíňany (okr. Nitra), Krnča (okr.
Topoľčany), Čierne Kľačany, Obyce, Hostie (okr. Zlaté Moravce), Hontianske Trsťany (okr.
Levice).
V regióne sa dobývajú povrchovým spôsobom ložiská vápenca, dekoračného a
stavebného kameňa, štrkopieskov a tehliarskych surovín. Z ťažených nerastných surovín
najväčší negatívny zásah do prírodného prostredia spôsobuje lomová ťažba vápenca a
stavebného kameňa, ktorá sa sústreďuje do okresov Nitra, Zlaté Moravce, Topoľčany a
Levice, kde sa často dostáva do kolízii so záujmami ochranou prírody resp. s prvkami
územného systému ekologickej stability (ÚSES) napr. ťažobný areál Žirany, Obyce, Čierne
Kľačany, Hostie. Lomová ťažba vápenca a stavebného kameňa predstavuje trvalý zásah do
prírodného prostredia, nakoľko ani po sanácii a rekultivácii vyťažených priestorov nie je
možné zmenený reliéf uviesť do pôvodného stavu.
Ťažba štrkopieskov sa realizuje hlavne v okresoch Komárno, Levice a Nové Zámky. Ťažba sa
negatívne prejavuje najmä záberom poľnohospodárskej pôdy, možné sú kolízie s
vodohospodárskymi záujmami ale i so záujmami ochrany prírody a ÚSES.
Z minulého obdobia sa zachovali v okr. Levice v oblasti Pukanec a Devičany staré
banské diela vo väčšom počte ( štôlne, komíny, haldy a prepadliská), ktoré je potrebné
sledovať a v prípade stavu ohrozujúceho bezpečnosť občanov zabezpečiť zábranami.
V súčasnej dobe sa problematike vplyvu ťažby na ŽP venuje firma Geocomplex a.s.
Bratislava, ktorá pre MŽP realizuje projektovú úlohu „Systém zisťovania a monitorovania
škôd na životnom prostredí vznikajúcich banskou činnosťou“, úloha je v štádiu riešenia a nie
je ukončená.
- 105 -