Správa o stave životného prostredia Nitrianskeho kraja k ... - SAŽP

Správa o stave životného prostredia Nitrianskeho kraja k roku 2002
V roku 2002 došlo k zlepšeniu zdravotného stavu u listnatých drevín. Podiel listnatých
stromov v defoliačnom stupni 2-4 klesol oproti minulému roku o 12 % (z 27 na 15 %) a dostal
sa takmer na úroveň roku 2000, kedy bol zaznamenaný ich najlepší zdravotný stav od
začiatku monitoringu. Zdravotný stav ihličnatých drevín je od roku 1996 ustálený s podielom
stromov v stupni poškodenia 2-4 v rozpätí od 38 do 42 %. Na obrázku je znázornené
zastúpenie ihličnatých, listnatých a všetkých drevín spolu v jednotlivých stupňoch poškodenia
od začiatku monitoringu v roku 1987.
5.1.6.6 Lesná cestná sieť
Lesná cestná sieť tvorená odvoznými lesnými cestami triedy 1L a 2L, a trvalými
približovacími cestami sa od roku 1994 Lesoprojektom nesleduje a z toho dôvodu nie je
známy jej súčasný stav. Predpokladá sa, že na území Slovenska je asi 37 000 km týchto ciest,
čo predstavuje priemernú hustotu 18,5 m.ha -1 . Spolu so zvážnicami (dočasnými
približovacími cestami), linkami, lanovými dráhami a pod tvorí lesná cestná sieť spolu lesnú
dopravnú sieť. Táto však nebola sledovaná ani v minulosti.
5.1.7 Rekreácia a cestovný ruch
Turizmus je definovaný ako „aktivity osôb cestujúcich a zostávajúcich na miestach
mimo svojho bydliska, pričom tieto využívajú toto prostredie na obdobie nepresahujúce jeden
rok na rekreáciu, obchod a iné činnosti“.
Turizmus v sebe obsahuje aktivity návštevníkov, zahŕňajúc „turistov“ (viacdňových
prenocujúcich návštevníkov) a jednodňových návštevníkov, pričom nie je vôbec ľahké
definovať rozdiel medzi rôznymi tipmi turizmu.
5.1.7.1 Realizačné predpoklady rekreácie a cestovného ruchu v Nitrianskom kraji
Medzi motívmi zahraničných návštevníkov SR dominujú aktivity v súlade
s požiadavkami trvalo udržateľného rozvoja, výrazným problémom je však vysoký počet
tranzitných návštevníkov prinášajúcich malý ekonomický prínos a negatívne environmentálne
vplyvy. Naopak medzi motívmi domácich účastníkov cestovného ruchu dominujú aktivity
potenciálne rizikové pre prírodné prostredie (pobyt na horách a pobyt pri vode).
Štruktúra zahraničných návštevníkov podľa dĺžky pobytu sa nevyvíja priaznivo, na
jednej strane rastie počet tranzitných a predovšetkým jednodňových tranzitných návštevníkov
a naopak klesá počet krátkodobých a najmä dlhodobých turistických návštevníkov. Účasť
obyvateľstva SR na domácom cestovnom ruchu má klesajúci trend v dôsledku zhoršujúcej sa
ekonomickej a sociálnej situácie predovšetkým strednej a nižšej príjmovej vrstvy tvoriacej
z hľadiska svojej početnosti hlavný segment domáceho cestovného ruchu.
Priemerné výdavky zahraničných návštevníkov klesajú, tieto údaje však
nekorešpondujú s vývojom návštevnosti, jej štruktúry a priemerných výdavkov na osobu a
deň. Priemerné výdavky obyvateľa SR na domáci dovolenkový pobyt síce rastú, sú však v
priemere až trojnásobne nižšie ako výdavky na dovolenkový pobyt v zahraničí.
Z hľadiska disponibilnej lôžkovej kapacity v ubytovacích zariadeniach patrí
Nitriansky kraj na posledné miesto v rámci Slovenskej republiky. Priaznivým trendom je
nárast počtu z environmentálneho hľadiska vhodnejších malokapacitných ubytovacích
zariadení menej zaťažujúcich krajinu a životné prostredie – penziónov, turistických ubytovní,
chatových osád a kempov.
- 126 -