Správa o stave životného prostredia Nitrianskeho kraja k ... - SAŽP
Správa o stave životného prostredia Nitrianskeho kraja k ... - SAŽP
Správa o stave životného prostredia Nitrianskeho kraja k ... - SAŽP
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Správa o <strong>stave</strong> životného <strong>prostredia</strong> <strong>Nitrianskeho</strong> <strong>kraja</strong> k roku 2002<br />
Celkové vypočítané emisie je možné percentuálne znížiť pri aplikácii nízko emisných<br />
techník (injektáž pri aplikácii hnojív, zaoranie hnojív do 6 hodín po aplikácii, zakrytie a<br />
utesnenie nádrží, modifikované podmienky ustajnenia, na<strong>stave</strong>nie proteínov v kŕmnej dávke).<br />
Emisie prchavých organických látok (Volatile organic compounds – VOC)<br />
Prchavé organické zlúčeniny prispievajúce k tvorbe fotochemického smogu používané<br />
v poľnohospodárstve pri aplikácii chemických prípravkov na ošetrovanie rastlín sa podieľajú<br />
na celkovej tvorbe týchto emisií 0,5%.<br />
Vplyv poľnohospodárstva na kvalitu a kvantitu vody<br />
Ďalšou zo zložiek životného <strong>prostredia</strong> negatívne ovplyvňovanou poľnohospodárskou<br />
výrobou je voda, povrchová aj podzemná. Je to hlavne spôsobené dusičnanmi, pesticídmi,<br />
únikom zo silážnych štiav.<br />
Hlavným zdrojom dusičnanov sú minerálne hnojivá, priesaky z chovov dobytka,<br />
predovšetkým zvieracie exkrementy. Dusičnany môžu spôsobiť eutrofizáciu vôd,<br />
kontaminovať podzemné vody a tak ohrozovať kvalitu vody na pitie.<br />
Rezíduá pesticídov môžu mať často vplyv na biodiverzitu. Sú tiež potenciálnou hrozbou pre<br />
kvalitu vody.<br />
Poľnohospodárske aktivity majú vplyv na kvantitu vody používanej na závlahy.<br />
Neúmerné čerpanie môže znižovať vodnú hladinu a tiež zvyšovať salinizáciu pôdy.<br />
Odvodnenia a závlahy porušujú prírodné stanovištia, hlavne mokrade. Navyše<br />
poľnohospodárstvo môže prispieť k povodniam pretože niektoré poľnohospodárske praktiky<br />
znižujú infiltráciu vody v pôde a zvyšujú odtok.<br />
Znečisťovanie vôd dusičnanmi<br />
V znečisťovaní povrchových a podzemných vôd z poľnohospodárskych činností<br />
prevláda znečistenie plošné z aplikácie hnojív a pesticídov voči znečisteniu bodovému (farmy<br />
živočíšnej výroby, skládky hnojív a pod.). V žiadnom z povrchových zdrojov nepresahuje<br />
obsah dusičnanov 10 mg NO 3 /l. Pre potreby implementácie Smernice 91/676/EEC týkajúcej<br />
sa ochrany vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov bola v roku<br />
1999 spracovaná štúdia Ochrana vodných zdrojov pred znečistením dusičnanmi<br />
z poľnohospodárskej činnosti. V roku 2001 bol vypracovaný Ministerstvom<br />
pôdohospodárstva SR Kódex správnej poľnohospodárskej praxe – ochrana vôd. Podmienka<br />
nitrátovej smernice boli legislatívne zakotvené do zákona č.184/2002 o vodách. Vodný zákon<br />
definuje zraniteľné oblasti ako poľnohospodársky využívané územia, ktoré sa odvodňujú do<br />
povrchových vôd alebo podzemných vôd, pričom koncentrácia dusičnanov v podzemných<br />
vodách je vyššia ako 50 mg.l -1 , alebo by táto hodnota mohla byť prekročená, ak by sa<br />
neurobili potrebné opatrenia na zamedzenie tohto trendu. Znečisťovanie povrchových vôd<br />
dusičnanmi, ako aj fosforom podmieňuje eutrofizáciu vôd.<br />
5.1.6 Lesné hospodárstvo<br />
Lesy tvoria významnú zložku životného <strong>prostredia</strong> SR. Lesný pôdny fond zaberá<br />
podľa údajov Lesoprojektu Zvolen 2 008 349 ha, čo predstavuje lesnatosť približne 41%.<br />
Vďaka tomu sa SR zaraďuje medzi najlesnatejšie krajiny Európy. Výmera lesných pozemkov<br />
však neudáva údaj o výmere skutočnej vegetácie, nakoľko v rámci LPF existujú aj pozemky,<br />
ktoré nie sú porastené drevinami (lesné sklady, cesty, funkčné plochy, škôlky a tiež pozemky<br />
nad hornou hranicou stromovej vegetácie – hôľne časti vysokých pohorí).<br />
- 120 -
Change language