Správa o stave životného prostredia Nitrianskeho kraja k ... - SAŽP

Správa o stave životného prostredia Nitrianskeho kraja k roku 2002
Rozlohou 6 343,2 km 2 sa Nitriansky kraj radí na 5 miesto medzi slovenskými krajmi,
zatiaľ čo počtom 713 422 obyvateľov (údaj k 31.12.2001) je na 3 mieste. Hustota je 113
obyvateľov na 1 km 2 .
Súčasná sídelná štruktúry v Nitrianskom kraji je výsledkom pôsobenia prírodných a
civilizačných podmienok. Pre osídlenie, ktoré sa vo veľkej miere sa rozkladá na nížine a
miernej pahorkatine, navyše s tradične prevládajúcou poľnohospodárskou funkciou, je
príznačné pomerne rovnomerné rozloženie sídiel, ktoré spadajú k väčšiemu ťažiskovému
sídlu. Toto v princípe bodové osídlenie je narušené pásovým osídlením pozdĺž tokov riek.
Tento základ osídlenia, určený prírodnými danosťami, dotvorilo poľnohospodárstvo, ktorého
vplyv na osídlenie v značnej časti kraja, je dodnes výrazný, ďalej dopravné trasy - najprv
cestné a neskôr železničné a postupné spriemyselňovanie územia.
Súčasnú štruktúru osídlenia charakterizujú:
• bodové osídlenie v poľnohospodárskej krajine, najmä v južnej a strednej časti kraja,
• ťažiskové mestské centrá, ku ktorým vidiecke osídlenie spadá, (prevažne sídla okresov) -
dominujúca je Nitra, ďalej Topoľčany, Zlaté Moravce, Levice, Šaľa, Nové Zámky,
Šurany, Komárno a pomerne izolované Štúrovo,
• pásové osídlenie hlavne pozdĺž tokov v poludníkovom smere a to:
• nitriansky pás pozdĺž Nitry takmer v súvislom páse v úseku Topoľčany – Nitra - Šurany,
ďalej už voľnejší pás v úseku Nové Zámky - Komárno,
• žitavský pás s centrami Zlaté Moravce - Vráble,
• pohronský pás s centrami Levice – Želiezovce – Štúrovo,
• pozdĺž Váhu sa významnejší pás nevytvoril,
• špecifické osídlenie, zväčša ako obce s osadami; tzv. majerské na Žitnom ostrove a medzi
Váhom a Nitrou, štále v Pohronskom Inovci a banícke pod Štiavnickými vrchmi.
V rovnobežkovom smere ide skôr o dopravné prepojenie: - cestné (Sereď – Nitra -
Hronský Beňadik), cestno-železničné (Šaľa - Nové Zámky - Štúrovo a Bratislava - Komárno),
ktoré výraznejšie nenašlo odozvu v tvorbe pásového osídlenia.
Nakoľko ide prevažne o poľnohospodárske územie ťažiskovými sídlami sa stali aj
väčšie obce až do veľkosti 5 000 – 10 000 obyvateľov, ktoré si aj naďalej ponechali vidiecky
ráz. Sú to Vlčany-Neded, Kolárovo (v súčasnosti už mesto), Hurbanovo (v súčasnosti už
mesto), Nesvady, Tvrdošovce, Palárikovo, Komjatice, Veľký Kýr, Dvory nad Žitavou,
Močenok, ako aj ďalšie stredne veľké obce (okolo 3000 obyvateľov) - napr. Zlatná na
Ostrove, Selice, Bátorové Kosihy, Marcelová, Pribeta, Svodín, Gbelce, Veľké Ludince,
Mojmírovce, Veľké Zálužie, Radošina, Bojná, Nitrianska Streda, Kalná nad Hronom,
Pukanec (bývalé mesto) a pod.
Tab. Štruktúra osídlenia podľa veľkostných skupín obcí
Veľkostná skupina obcí
počet (rok 1996) počet (rok 2001)
podľa počtu obyvateľov
obcí obyvateľov obcí obyvateľov
20000 –a viac 6 261 511 6 256 983
10000– 19999 4 500 584 4 48 640
5000 – 9999 7 119 100 7 48 501
2000 – 4999 43 138 250 41 115 881
1000 – 1999 98 68 696 102 143 804
500 – 999 95 30 263 97 69 200
0 – 499 92 30 846 93 30 111
spolu 345 716 846 350 713 422
Zdroj : KS ŠÚ Nitra, rok 1996, 2001
- 82 -