Správa o stave životného prostredia Nitrianskeho kraja k ... - SAŽP

Správa o stave životného prostredia Nitrianskeho kraja k roku 2002
Turizmus neprináša spravidla veľký rozsah environmentálnej degradácie v globálnej
mierke. Viaceré z negatívnych vplyvov turizmu sú spôsobené predovšetkým sezónnou
časovou a lokálnou koncentráciou priestorových aktivít v hodnotných prírodných územiach.
Z hľadiska lokalizačných predpokladov, stupňa atraktívnosti pre domácich i
zahraničných turistických návštevníkov i z hľadiska miery významnosti potenciálnych
negatívnych vplyvov na prírodné prostredie dominantné postavenie na území Nitrianskeho
kraja majú predovšetkým poznávací turizmus, rekreačný turizmus a horský turizmus.
Poznávací turizmus prináša viaceré priaznivé ekonomické dopady pre odvetvie
cestovného ruchu v podobe využívania ubytovacích, stravovacích a iných doplnkových
služieb (nákup suvenírov a pod.). Priaznivý vplyv z hľadiska záťaže na prírodné prostredie
spočíva v skutočnosti, že títo návštevníci sa v prevažnej miere sústreďujú v lokalitách
koncentrácie kultúrnych a historických pamiatok, ktorými sú prevažne väčšie sídla a tak
nezaťažujú prírodné prostredie.
Medzi najvýznamnejšie prvky kultúrneho a historického dedičstva patria historické
krajinné štruktúry a to predovšetkým skalné obydlia v PRĽA Brhlovce, MPR Nitra – Horné
mesto, lokalita navrhovaná na zápis do Zoznamu svetového dedičstva Protiturecká pevnosť
v meste Komárno vyhláseného za pamiatkovú zónu, Rímsky vojenský tábor Leányvár v Iži,
Historický fond Diecéznej knižnice v Nitre, Stredoveké nástenné maľby v Sazdiciach a
v Želiezovciach, kaštieľ v Topoľčiankach a rovnako i chránený park Arborétum v Tesárskych
Mlyňanoch.
Významné postavenie na území Nitrianskeho kraja má i rekreačný turizmus.
Najčastejšie vykonávanými aktivitami v rámci rekreačného turizmu sú rekreačné pobyty na
termálnych kúpaliskách s príslušným vybavením v Štúrove, Nových Zámkoch, Patinciach,
Margite – Ilone, Poľnom Kesove a Podhájskej.
Podstatne negatívnejší vplyv má naopak živelná rekreácia pri vodných plochách
v letnom období (napr. štrkoviská pri obciach Komjatice, Dvory nad Žitavou, Horná Seč)
s chýbajúcou environmentálnou infraštruktúrou a hygienickou vybavenosťou.
Horský turizmus zahŕňa aktivity z hľadiska vplyvu na prírodné prostredie pri
ponechaní živelného vývoja a absencii environmentálneho manažmentu dotknutých území
potenciálne rizikové pre chránené prírodné územia a životné prostredie ako celok. Na území
Nitrianskeho kraja dominantné postavenie v rámci horského turizmu majú udržateľné aktivity
z hľadiska zaťažiteľnosti prírodných zdrojov (rekreácia) i aktivity stredne rizikové pre
prírodné prostredie (pešia a lyžiarska turistika, cykloturistika a pod.)
Z hľadiska plošného priemetu a lokalizácie svojich aktivít a činností dominantnými
regiónmi rekreačného turizmu sú predovšetkým Pohronský Inovec, Tríbeč a Štiavnické vrchy.
K najvýznamnejším lokalitám, strediskám a základniam cestovného ruchu patria lesopark
Zobor - Žibrica, Kostoľany pod Tríbečom - Jedliny, Obyce - Kadiška, Jedľové Kostoľany -
Štále, Čaradice -Široký Prieloh, Uhliská, Pukanec, Kováčov – Chľaba.
Najvyššia miera ohrozenosti maloplošných chránených území vplyvom turistických
aktivít sa prejavuje na území chránenej krajinnej oblasti Ponitrie a to predovšetkým v jej
južnej časti v lokalite vrchu Zobor v dôsledku intenzívnej prímestskej rekreácie obyvateľov
krajského mesta Nitra.
V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že lokalizácia nižšie uvedených objektov,
zariadení či činností v maloplošných chránených územiach nemusí nevyhnutne znamenať ich
degradáciu z hľadiska predmetu ochrany, na druhej strane však vždy kladie zvýšené nároky
na environmentálny manažment územia a často i s tým súvisiace zvýšené požiadavky na
zabezpečenie finančných zdrojov určených pre ochranu či revitalizáciu týchto území.
- 128 -