Správa o stave životného prostredia Nitrianskeho kraja k ... - SAŽP
Správa o stave životného prostredia Nitrianskeho kraja k ... - SAŽP
Správa o stave životného prostredia Nitrianskeho kraja k ... - SAŽP
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Správa o <strong>stave</strong> životného <strong>prostredia</strong> <strong>Nitrianskeho</strong> <strong>kraja</strong> k roku 2002<br />
2.3 HORNINOVÉ PROSTREDIE<br />
2.3.1 Geologické faktory ŽP<br />
Geologická stavba <strong>Nitrianskeho</strong> <strong>kraja</strong><br />
Väčšinu územia <strong>Nitrianskeho</strong> <strong>kraja</strong> ( od S na J) tvorí neogén – sivé a pestré íly, prachy,<br />
piesky, štrky, slojky lignitu, sladkovodné vápence a polohy tufitov (brodské, gbelské,<br />
kolárovské, volkovské a čečehovské súvrstvie), dák – roman, na SV <strong>kraja</strong>, (vpravo od toku<br />
Hrona, J od Tríbeča, na J pri Dunaji – k.ú. Patince, Radvaň, Štúrovo ) menej neogén – sivé,<br />
prevažne vápenité íly, prachy, piesky, štrky, sloje lignitu a polohy sladkovodných vápencov<br />
(čárske, beladické, záhorské a ivanské súvrstvie), panón – pont, na V územia (pozdĺž pravej<br />
strany toku Ipľa) neogén – prevládajú sivé vápnité íly až ílovce, siltovce, piesky až pieskovce,<br />
zlepence, kyslé tufy, bentonit, organogénne vápence (stretavské, ptrukšianske, vrábeľské a<br />
holíčske súvrstvie), sarmat, na S územia, (Považský Inovec) malá lokalita vrchná krieda a<br />
paleogén vnútorných Karpát - zlepence, pieskovce, vápence, brekcie (borovnské súvrstvie),<br />
lutét – priabón, ostrovčekovite mezozoikum vnútorných Karpát<br />
- vrstevnaté rohovcové, čiastočne úlovité vápence (lučivnianske súvrstvie), berias– spodný apt<br />
- piesčité a škvrnité vápence, rádiolarity, hľúznaté vápence („panvový vývoj liasu“), (rét)<br />
hetanž – kimeridž<br />
- pestré ílovité bridlice, pieskovce a dolomity (súvrstvie karpatského keuperu), norik<br />
- tmavosivé vápence (gutensteinské) a dolomity (wettersteinské, hlavné), stredný– vrchný<br />
trias<br />
- tmavé vápence (gutensteinské) a dolomity (ramsauské), anis – karn<br />
- tmavé vápence (gutensteinské), dolomity a rohovcové vápence (reiflinské), anis – karn<br />
- kremence, pieskovce a ílovité bridlice (lúžňanské a verfénske súvrstvie), skýt<br />
staršie paleozoikum – proterozoikum veporika a tatarika<br />
- ruly, svory a produkty ich diaftorézy<br />
- páskované a okaté ruly a migmatity<br />
- amfibolity, miestami amfibolické ruly<br />
hlbinné magmatity<br />
- leukokrátne granitoidy, hercýnske<br />
- dvojsľudné a biotitické granity až granodiority, hercýnske<br />
S územia (Tríbeč)<br />
hlbinné magmatity<br />
prevládajú– biotické tonality až granodiority, miestami porfýrické, hercýnske - hybridné<br />
granodiority až tonality s prechodmi do magmatitov, hercýnske<br />
mezozoikum vnútorných Karpát<br />
- pieskovce, slieňovce, ílovce, flyš (porubské súvrstvie), alb – spodný turón, v Považskom<br />
Inovci aj senón<br />
- vrstevnaté rohovcové, čiastočne ílovité vápence (lučivnianske súvrstvie), berias – spodný apt<br />
- piesčité a škvrnité vápence, rádiolarity, hľúznaté vápence, hetanž - kimeridž<br />
- piesčité a krinoidové vápence, vyššie rádioláriové a hľúznaté vápence, hetanž - kimeridž<br />
- pestré ílovité bridlice, pieskovce a dolomity (súvrstvie karpatského keuperu), norik<br />
- tmavé vápence (gutensteinské) dolomity (ramsauské), anis – karn<br />
- kremence, pieskovce a ílovité bridlice (lúžňanské a verfénske súvrstvie), skýt<br />
- kremence, pieskovce, ílovito-vápnité bridlice a vápence ( benkovské a šuňavské vrstvy) skýt<br />
- 32 -