Správa o stave životného prostredia Nitrianskeho kraja k ... - SAŽP

Správa o stave životného prostredia Nitrianskeho kraja k roku 2002
2.6 ŽIVOČÍŠSTVO
Živočíchy tvoria nezastupiteľnú zložku všetkých typov spoločenstiev biosféry.
V zložitých potravných reťazcoch prispievajú rozhodujúcou mierou k ekologickej rovnováhe
v obehu látok a energie. Čím väčšia je druhová rozmanitosť, tým sa vytvárajú lepšie
podmienky pre ďalší rozvoj územia aj v prípade, ak ich chápeme z hľadiska ekologickej
stratégie ľudskej spoločnosti. Dnešné rozšírenie a zloženie fauny je výsledkom dlhodobého
vývinu. Vzhľadom na to možno vo faune rozlíšiť z hľadiska zoogeografického tieto hlavné
zložky: kozmopolitickú, holarktickú, paleoarktickú, európsko-sibírsku, karpatskú, ale
i endemickú a reliktnú. Druhová ochrana je zabezpečovaná v zmysle zákona NR SR č.
543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 k zákonu o ochrane
prírody a krajiny, ako aj v zmysle iných právnych noriem SR dotýkajúcich sa ochrany
prírodných zložiek a medzinárodných dohovorov (CITES, Bonn, Bern, Ramsar...).
2.6.1 Základná charakteristika fauny na území kraja
Rozšírenie živočíchov v krajine je podmienené ich nárokmi na potravu a vhodné
životné prostredie a teda nepoznajú žiadne hranice. Keďže aj inventarizačné výskumy a
monitoring populácií sa viaže prevažne na legislatívne chránené územia, čiže územia s
vysokou ekologickou hodnotou, charakterizujeme faunu hlavne z pohľadu jej rozšírenia práve
vo veľkoplošných chránených územiach nachádzajúcich sa alebo zasahujúcich do
Nitrianskeho kraja (CHKO Ponitrie, CHKO Štiavnické vrchy a CHKO Dunajské luhy).
Zoogeografické členenie územia
Nitriansky kraj patrí zo zoogeografického hľadiska do 2 provincií: Karpaty a
Vnútrokarpatské zníženiny, pričom Karpatská provincia sem zasahuje oblasťou Západné
Karpaty s vnútorným obvodom (západný a južný okrsok) a južným obvodom (sopečný okrsok
- kováčovský). Provincia Vnútrokarpatské zníženiny sem zasahuje Panónskou oblasťou s
juhoslovenským obvodom (dunajský okrsok -lužný a pahorkatinový).
Významné chránené a ohrozené živočíchy kraja
Na prostredie zaplavovaných lužných lesov sú naviazané z ulitníkov napr. pásikavec
krovinný (Tachea hortensis), z motýľov drobník topoľový (Stigmella trimaculella), červotoč
obyčajný (Cossus cossus), bábôčka osiková (Nymphalis antiopa), dúhovec väčší (Apatura
iris). Z chobákov je rozšírený fúzač vŕbový (Lamia textor), fúzač pestrý (Xylotrechus
rusticus), bystuška kožovitá (Carabus coriaceus), liskavka topoľová (Melasoma populi).
Z obojživelníkov sa najčastejšie vyskytuje kunka obyčajná (Bombina bombina), rosnička
zelená (Hyla arborea), užovka obojková (Natrix natrix). Z vtákov za charakteristické môžeme
považovať napr. kúdeľničku lužnú (Remiz pendulinus) a slávika veľkého (Luscinia luscinia).
Väčšina druhov vtákov využíva vodné aj lesné prostredie, napr. kormorán veľký
(Phalocrocorax carbo). Cicavce toto prostredie využívajú hlavne kvôli potrave a ochrane,
napr. sviňa divá (Sus scrofa), srnec hôrny (Capreolus capreolus). Z drobných cicavcov sa tu
vyskytuje napr. dulovnica vodná (Neomys fodiens) a hraboš severský (Microtus oeconomus).
Na dubové lesy nížin je naviazaný napr. chrúst obyčajný (Melolontha melolontha),
roháč obyčajný (Lucanus cervus), fúzač dubový (Plagionotus arcuatus). Z motýľov je to
napr. mníška veľkohlavá (Lymantria dispar), obaľovač zelený (Totrix viridana) a obaľovač
dubový (T. loeflingiana). Z veľkej skupiny vtákov naviazanej na tento biotop sú to napr.
ďatlovce, strakoše, hrdlička poľná (Streptopelia turtur), drozd čvíkotavý (Turdus pilaris) a
iné. Známym je introdukovaný druh bažant obyčajný (Phasianus colchicus) alebo daniel
škvrnitý (Dama dama).
- 54 -