Správa o stave životného prostredia Nitrianskeho kraja k ... - SAŽP
Správa o stave životného prostredia Nitrianskeho kraja k ... - SAŽP
Správa o stave životného prostredia Nitrianskeho kraja k ... - SAŽP
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Správa o <strong>stave</strong> životného <strong>prostredia</strong> <strong>Nitrianskeho</strong> <strong>kraja</strong> k roku 2002<br />
Monitorovacie pozorovania na území <strong>kraja</strong> sa realizovali na lokalitách odkalisko Šaľa<br />
RSTO a odkalisko Šaľa Amerika. Obe odkaliská sú síce odkaliskami Duslo Šaľa a. s., ale<br />
zatiaľ čo odkaliská Šaľa Amerika sú prevažne odkaliskami teplárenských popolčekov, RSTO<br />
je odkalisko popolčekov po výrobe chemických látok. Z výsledkov monitorovania zmien<br />
vlastností vyplýva, že na odkalisku Šaľa Amerika vo všeobecnosti dochádza k zlepšovaniu<br />
mechanických vlastností, čo je pozitívny jav, nakoľko sa tým zvyšuje lokálna i celková<br />
stabilita odkalísk. No na odkalisku RSTO Duslo Šaľa, ktoré je chemicky znečistené,<br />
nedochádza k pozitívnej zmene vlastností popolčekov. Naopak, vzhľadom na šírenie sa<br />
chemického znečistenia v odkalisku, dochádza k miernemu zhoršeniu mechanických<br />
vlastností, t.j. k poklesu únosnosti a stability. Z uvedeného vyplýva, že v budúcnosti je<br />
potrebné venovať zvýšenú pozornosť práve takýmto chemicky znečisteným odkaliskám.<br />
Pochované antropogénne sedimenty - antropogénne sedimenty pochované (ďalej len<br />
ASP) tvoria podmnožinu starých ekologických záťaží, ktoré je možné definovať ako<br />
človekom vytvorené objekty v prírodnom prostredí s predpokladaným vplyvom na vybrané<br />
zložky životného <strong>prostredia</strong>. Spravidla ide o negatívne vplyvy ASP na podzemnú a povrchovú<br />
vodu, resp. horninové prostredie a ovzdušie, alebo sťaženú realizáciu <strong>stave</strong>bných prác v<br />
dôsledku ich existencie. Uvedené dôsledky sú dôvodom záujmu a zaradenia do čiastkového<br />
monitorovacieho systému geologických faktorov životného <strong>prostredia</strong>.<br />
Pre antropogénne sedimenty pochované (ASP) boli definované základné skupiny<br />
materiálov, vychádzajúce z reálneho výskytu na území SR. Bolo vytvorených päť základných<br />
skupín ASP, a to:<br />
- zakryté skládky odpadov<br />
- sedimenty v centrách miest ako výsledok dlhodobého osídlenia (pracovne nazvané<br />
mestské sedimenty)<br />
- priemyselné sedimenty v areáloch veľkých priemyselných podnikov<br />
- antropogénne sedimenty ako dôsledok povrchovej a podpovrchovej ťažobnej činnosti<br />
(pracovne nazvané banské sedimenty)<br />
- produkty energetických a spaľovacích zariadení, zariadení na úpravu, alebo vedľajší<br />
produkt spracovania (pracovne nazvané zakryté škváry, popoly a kaly).<br />
ASP sa v rámci <strong>kraja</strong> čiastočne monitorujú v oblasti Žitného ostrova, kde sa nachádza<br />
vysoký počet zakrytých skládok odpadov.<br />
Tektonická a seizmická aktivita<br />
Tektonická a seizmická aktivita územia- metodika monitorovania súčasnej tektonickej<br />
a seizmickej aktivity územia je založená na vyhodnocovaní opakovaných meraní nivelačných<br />
sietí vybudovaných na území SR, hodnotení neotektonickej aktivity pohybov pozdĺž zlomov,<br />
prehodnocovaní historických údajov o zemetraseniach a sledovaní súčasnej seizmickej<br />
aktivity územia. Hodnotenie uvedených javov a ich korelácia s geologickou stavbou územia<br />
vytvárajú predpoklady potrebné na vymedzenie seizmických oblastí, území so zvýšenou<br />
aktivitou vertikálnych pohybov povrchu územia, ako aj tektonických línií s recentnou<br />
pohybovou aktivitou. Monitorovanie tektonickej a seizmickej aktivity územia SR má<br />
celoplošný charakter; vykonáva sa teda na celom štátnom území.<br />
Osobitnou seizmotektonickou oblasťou je okolie Komárna, kde zasahuje okraj<br />
seizmotektonického pásma približne severo-južného smeru z Maďarska (Szeidovitz, 1986).<br />
Zemetrasenia v tomto pásme dosahujú intenzitu 6 až 90MSK, pričom najsilnejšie sa vyskytujú<br />
práve v okolí Komárna, kde sa križujú zlomové systémy rôznych smerov. Seizmická aktivita<br />
v tejto oblasti súvisí zrejme aj s extenznými pohybmi po mierne k JV uklonených, pôvodne<br />
násunových plochách, ktorých priemetom na povrch je rábsky a hurbanovský zlom (Hók et<br />
all, 2000).<br />
- 36 -