Správa o stave životného prostredia Nitrianskeho kraja k ... - SAŽP
Správa o stave životného prostredia Nitrianskeho kraja k ... - SAŽP
Správa o stave životného prostredia Nitrianskeho kraja k ... - SAŽP
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Správa o <strong>stave</strong> životného <strong>prostredia</strong> <strong>Nitrianskeho</strong> <strong>kraja</strong> k roku 2002<br />
na J NK<br />
rajón predkvartérnych hornín - rajón vulkanoklastických hornín, striedajúce sa súdržné a<br />
nesúdržné sedimenty a jemnozrné sedimenty<br />
rajón kvartérnych sedimentov – deluviálne sedimenty a náplavy terasových stupňov<br />
kombinované rajóny – sprašové sedimenty na riečnych terasách a eolické piesky<br />
na JV NK<br />
rajón predkvartérnych hornín – striedajúce sa súdržné a nesúdržné sedimenty a jemnozrné<br />
sedimenty, vulkanoklastické horniny<br />
rajón kvartérnych sedimentov – deluviálne sedimenty, sprašové sedimenty,<br />
Geotermálna energia<br />
Zdrojom geotermálnej energie sú geotermálne vody, viazané hlavne na triasové<br />
dolomity a vápence vnútrokarpatských tektonických jednotiek (krížňanský a chočský príkrov<br />
v podloží terciéru), menej na neogénne piesky, pieskovce a zlepence (centrálna depresia<br />
podunajskej panvy, hornostrhársko-trenčská prepadlina, dubnícka depresia), resp. na<br />
neogénne andezity a ich pyroklastiká ( štruktúra Beša – Čičarovce). Tieto horniny ako<br />
kolektory geotermálnych vôd mimo výverových oblastí sa nachádzajú v hĺbke 200 – 5 000 m<br />
a vyskytujú sa v nich geotermálne vody s teplotou 20 – 240 0 C.<br />
V rokoch 1971-2000 bolo realizovaných celkom 66 geotermálnych vrtov, ktorými sa<br />
overilo viac ako 1 000 l.s -1 s teplotou na ústí vrtu 20 – 129 0 C, ktorých tepelný výkon<br />
predstavuje okolo 220 MWt (pri využití po referenčnú teplotu 15 0 C). Geotermálne vody boli<br />
získané vrtmi hlbokými 210 - 3 616 m, výdatnosť vrtov sa pri voľnom prelive pohybovala<br />
prevažne v rozmedzí 5 – 40 l.s -1 . Z hľadiska zloženia sa jedná hlavne o Na-HCO 3 -Cl, Ca-Mg-<br />
HCO 3 -SO 4 a Na-Cl typ vôd s mineralizáciou 0,7-20,0g.l -1 .<br />
Tab. Zdroje geotermálnych vôd s využiteľným tepelným výkonom nad 0,85 MW stav k 30.6.1994<br />
Por.č Lokalita Označenie Hĺbka Výdatnosť Teplota Mineralizácia Použitie<br />
vrtu m l/s<br />
o C<br />
g/l<br />
Okres Komárno<br />
Marcelová GMT-1 1763,5 8,3 56,0 90.0 -<br />
1. Patince SB-1 226 29,4 26,5 0,7 -<br />
2. SB-2 160 15,1 27 0,7 R<br />
3. SB-3 170 0.0 26 0,7 R<br />
4. Zemianska Olča VZO-14 1849 13 74 2,7 -<br />
5. Zlatná na Ostrove VZO-13 1650 7 50,4 2,7 -<br />
Okres Nové Zámky<br />
6. Bruty VTB-1 1927,6 10 74 31 -<br />
7. Dvory nad FGOZ-1 2500 7,2 62 3,4 -<br />
Žitavou<br />
8. Podhájska P-1 1900 42 81 19 R,P<br />
9. Štúrovo GFS-1 210 70 40 0,8 R<br />
10. Tvrdošovce FGTv-1 2406 20 70 2,5 P,R<br />
11. Komjatice 1G 1830, 12 62 20,7 -<br />
Zdroj: Štúdia pre strategické riadenie využívania geotermálnych vôd, Čavojová, VU VH, Bratislava,1994<br />
- 38 -
Change language