Zimoviská netopierov v Slanských vrchoch

Katalóg zimovísk
netopierov SR
Vespertilio 6: 183–188, 2002
ISSN 1213-6123
Zimoviská netopierov vo východnej časti
Slovenského krasu
Miroslav FULÍN 1 & Štefan MATIS 2
1
Východoslovenské múzeum, Hviezdoslavova 3, SK–041 36 Košice, Slovensko; vsmuz@stonline.sk
2
SEO BAMBI, P. O. Box 47, SK–045 01 Moldava nad Bodvou, Slovensko; matis@enterra.sk
Jasovská jaskyňa
Alternatívny názov. V minulosti aj ako Takács Menyhértova jaskyňa.
Lokalizácia. (7391, 256 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060) k. ú. Jasov.
Popis. Jasovská jaskyňa sa nachádza v brale Jasovskej skaly vypínajúcej sa nad obcou Jasov, na západnom
brehu rieky Bodvy. Skalné bralo predstavuje východný výbežok masívu Slovenského krasu. Presledované
chodby jaskyne dosahujú dĺžku 2185 m. Pre verejnosť je sprístupnených 620 m. Jaskyňa má pre návštevníkov
dva vchody. Spodný vchod ústi do vstupnej haly. Je situovaný v skalnej suti a pre bezpečnosť prevádzky
je spevnený dlhou chodbou v podobe štôlne. Systém niekoľkých dverí ho robí pre netopiere neprechodným.
Pôvodný vchod do jaskyne sa nachádza pod skalnou stenou v nadmorskej výške 289 m n. m. Netopierom
ako nalietavací priestor do jaskyne slúži mrežový uzáver dverí a bočný komín s umelo zmenšeným nalietavacím
profilom. Okrem týchto otvorov existujú pravdepodobne viaceré vyústenia (cez jaskyňu Okno, cez
zával v priestore kameňolomu) o čom svedčí prúdenie vzduchu jednotlivými chodbami v jaskyni. Systém
chodieb v jaskyni je vyvinutý na 5. vývojových úrovniach. Boli vytvorené bočnou a hĺbkovou eróziou vody
rieky Bodvy neskôr skrasovatelé, vyplnené zachovalou, dokonale vyvinutou kvapľovou výzdobou. Na
niektorých miestach je proces tvorby krasovej výzdoby dnes už umŕtvený. V mieste križovania zlomov a
puklinových systémov vznikli rozsiahle priestory dómov. Priestory na najnižšej úrovni sú na jar zaplavované.
Bližšie o charaktere podzemia popisuje Fulín (1996) a Zacharov (1996).
Výskum netopierov. Jasovská jaskyňa patrí k tým jaskyniam na Slovensku, kde prítomnosť netopierov
zaujala viacerých autorov už v minulosti. Volko-Starohorský (1929) pri opise jaskyne konštatuje výskyt
R. euryale a M. schreibersii. Odvoláva sa na ich určenie Kormosom (1917). Spoločenstvá druhov študoval
v rokoch 1954–1960 Vachold (1956, 1957, 1960). Gaisler & Hanák (1972, 1973) popisujú druhovú skladbu
zistenú v rokoch 1955–1956, 1958, 1964, 1965, 1968 –1970. Mošanský (1980) dokladuje výskyt netopierov
v jaskyni zbermi pre Východoslovenské múzeum v roku 1952 a 1955. Hanák (in verb.) prevádzal v jaskyni
krúžkovanie netopierov v roku 1964. Horáček et al. (1995) zhrnuli svoje zistenia v letnom období z rokov
1979–1992. V 70. a 80. rokoch navštevoval jaskyňu Horáček so spolupracovníkmi, Bauerová (in verb.)
sledovala výskyt kolónie R. euryale v jaskyni v lete 1982. Petrík (1982) a Petrík & Perlík (1983) sledovali
zimnú agregáciu R. ferrumequinum v Starom dóme v rokoch 1982 a 1983. Danko & Mihók (1989) uvádzajú
po svojej návšteve jaskyne nesčítané množstvá všetkých troch druhov podkovárov. Fulín (1995, 1996,
1998a, b), Fulín & Matis (2000), Fulín & Poremba (1998) popisujú výsledky systematického monitoringu
zimného výskytu netopierov v jaskyni od roku 1994. Údaje o vybraných druhoch nájdeme v niektorých
samostatných prácach (Uhrin 1994, Uhrin et al. 1996, 1997). Zhrnutie poznatkov o výskyte M. dasycneme
od roku 1996 do roku 2000 uvádzajú Matis et al. (2000). Odchyty netopierov v jesennom období pred
vchodom jaskyne sme uskutočnili v rokoch 1996–1998.
Sčítavatelia. V rokoch 1972–1987 v jaskyní sčítal I. Horáček so spolupracovníkmi, v roku 1988 L. Gordon.
Od roku 1994 je jaskyňa zaúčelom zimovania netopierov vo vzťahu k speleoterapii sledovaná
v dvojtýždňových intervaloch od októbra do apríla Miroslavom Fulínom a Štefanom Matisom. Pri jednotli-
183