You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Jaskyňa v Hrdošnej skale<br />
Alternatívne názvy. Jaskyňa v Hrdoši, Žaškovská jaskyňa.<br />
Lokalizácia. (6881, 857 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Žaškov. Leží 1 km V od obce<br />
Komjatná vSV cípe masívu Hrdoša.<br />
Popis. Jaskyňa v Hrdošnej skale je dlhá ca. 120 m. Je to rozsadlinovo-korózna jaskyňa, ktorá bola využívaná<br />
ako úkryt počas SNP. Jaskyňa je paleontologickým náleziskom.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Jaskyňa bola kontrolovaná raz v roku 1998 (tab. 4).<br />
Sčítavatelia. Hapl, Bobáková, Šara, Šmídt, Šmídtová, Haplová.<br />
Stav ochrany. Vzhľadom k ťažkej lokalizácii a náročnému terénu nie je táto jaskyňa atakovaná ľudskou<br />
činnosťou.<br />
Kraľovany – starý tunel<br />
Alternatívny názov. Kraľoviansky tunel.<br />
Lokalizácia. (6880, 430 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Kraľovany, 1,5 km Z od<br />
obce Kraľovany, medzi v súčasnosti prevádzkovaným železničným tunelom a cestou E 50.<br />
Popis. Kraľoviansky starý tunel je jedným z najväčších známych podzemných priestorov v NP Malá Fatra.<br />
Tunel je zvyškom v minulosti používaného železničného tunela, čomu zodpovedajú i jeho rozmery. Jeho<br />
dĺžku možno odhadnúť na ca. 250–300 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Sčítanie <strong>netopierov</strong> tu bolo po prvý raz vykonané v roku 1997. Z minulosti nie sú<br />
známe žiadne údaje o netopieroch z tejto lokality.<br />
Sčítavatelia. L. Bobáková, E. Hapl, M. Šara, Ľ. Vavrová, M. Fillo, M. Madera, A. Gresch, B. Bogár.<br />
Zhrnutie poznatkov. Celkovo bolo v tuneli zaznamenaných 5 druhov <strong>netopierov</strong>: Rhinolophus hipposideros,<br />
Myotis myotis, Myotis daubentonii, Plecotus auritus a Barbastella barbastellus (tab. 4). Okrem druhu<br />
Plecotus auritus, ktorý bol zistený iba v období preletov, boli všetky druhy zistené na lokalite aj v zimnom<br />
období. Dňa 1. 2. 1997 bol Greschom na lokalite zaznamenaný Rhinolophus ferrumequinum, avšak tento<br />
údaj považujeme za sporný (dôvody sú vysvetlené v práci Bobáková & Hapl 2000).<br />
Stav ochrany. Kraľovany, starý tunel sa nachádza v tesnej blízkosti odstavnej plochy na ceste E 50. Vzhľadom<br />
na tento fakt je okolie tunela ako i samotná vstupná časť znečistené odpadkami. V prípade záujmu<br />
využiť tento podzemný priestor na komerčnéúčely (napr. sklad potravínainé), je potrebné realizáciu pozorne<br />
zvážiť.<br />
Ďalšie údaje. 5. 12. 1997 – Rhip (21), Mmyo (1), 20. 12. 1998 – Rhip (19), Mmyo (1), Mdau (1), Bbar (1),<br />
2. 1. 1999 – Rhip (12), Bbar (1). Netting (Hapl, Bobáková): 21. 8. 1998 – Mmyo (1), Mdau (20), 3. 9. 1998<br />
– Rhip (2), Mmyo (1), Mdau (50), Bbar (1), Paur (2), 19. 9. 1998 – Rhip (7), Mmyo (2), Mdau (23), Bbar<br />
(1), 9. 10. 1998 – Rhip (4), Mdau (9), Bbar (4).<br />
Kraľovianska horná jaskyňa v Sokole<br />
Alternatívny názov. Kraľoviansky meander.<br />
Lokalizácia. (6880, 530 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Kraľovany, 1,5 km Z od<br />
obce Kraľovany, východná strana Sokola v starom lome (Brodňanský 1955, 1969, 1970).<br />
Popis. Kraľovianska horná jaskyňa je 120 m dlhá a jej časť bola zničenáťažbou v lome. Vchod do jaskyne<br />
je 6 m široký, odkrytý odstrelom horniny v r. 1965. Vstupná chodba stúpa asi pod 35° uhlom, zužuje sa pri<br />
jazierkach, kde sa začína kvapľová výzdoba. Za jazierkami sa chodba opäť rozširuje a ústi do dómu (Cintorín)<br />
s rozmermi 7×12 m, ktorý je spojený s Veľkou sieňou (12×15 m) (Brodňanský 1969).<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Výskyt <strong>netopierov</strong>, i keď bez uvedenia druhu z tejto lokality prvý raz udáva Brodňanský<br />
(1969). Chiropterofaune tejto jaskyne sa viac začala venovať pozornosť od roku 1997, odkedy sa táto<br />
lokalita kontroluje pravidelne každú zimu.<br />
306