Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Katalóg zimovísk<br />
<strong>netopierov</strong> SR<br />
Vespertilio 6: 337–341, 2002<br />
ISSN 1213-6123<br />
Zimoviská <strong>netopierov</strong> Volovských vrchov III<br />
Samuel PAČENOVSKÝ<br />
Tatranská 2, SK–040 01 Košice, Slovensko; pacenovsky@changenet.sk<br />
Baňa pri Helcmanovciach<br />
Lokalizácia. (7191, 825 m n. m.) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), k. ú. Helcmanovce. Vchod<br />
leží vo svahu nad údolím Hnilca medzi Helcmanovcami a Mníškom nad Hnilcom, je viditeľný z hlavnej<br />
cesty vďaka výraznej, ešte nezarastenej halde.<br />
Popis. Rozvetvená baňa, široké chodby, až 10 m, vysoké do 5 m, v bani sú ešte zvyšky koľajníc, množstvo<br />
výstuže, niektoré bočné chodby v zadných partiách bane zamákajú vodou, vyzrážané zlúčeniny kovov.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Baňa bola až donedávna činná, k uzavretiu došlo iba začiatkom 90. rokov 20. storočia.<br />
Poznatky z prvého roku výskumu uverejnil Pačenovský (1994).<br />
Sčítavateľ. Samuel Pačenovský.<br />
Zhrnutie poznatkov. Napriek rozsiahlym podzemným priestorom – dĺžka chodieb 1,8 km – tu neboli zistené<br />
takmer žiadne netopiere: 6. 3. 1994 – neg., 4. 3. 1995 – Rhip (2).<br />
Dolná baňana cín v Hnilci<br />
Lokalizácia. (7188) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), k. ú. Hnilec. V doline Hnilca, pri obci<br />
Hnilec.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Dôvodom kontroly bolo overiť, či sa v bani vyskytujú netopiere. Baňa bola uzatvorená<br />
koncom decembra 1995, tesne po našej návšteve.<br />
Sčítavatelia. Samuel Pačenovský a Peter Pjenčák.<br />
Zhrnutie poznatkov. 20. 12. 1995 – Rhip (2).<br />
Prakovce –štôlňa Hutno<br />
Lokalizácia. (7191, 400 m n. m.) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), k. ú. Prakovce. Vchod leží<br />
na východnom okraji obce Prakovce, v doline Zimná voda, na ľavom brehu potoka Zimná voda, asi 150 m<br />
pred ústím potoka do rieky Hnilec.<br />
Popis. Vchod štôlne je vysoký 1,5 m, zatopený vodou do výšky asi 50 cm. Chodba pokračuje v dĺžke asi 50<br />
m, je úzka (šírka 1–1,5 m), vysoká najprv 1,5, potom 2 m, miestami sa strop dvíha do výšky 3 m. Na konci<br />
chodby je šachta naplnená vodou, tesne pred ňou odbočuje doprava 10 m dlhá, nízka suchá chodba.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Štôlňa bola kontrolovaná od roku 1993. Merania vlhkosti a teploty v jaskyni robila<br />
D. Nadzamová. Údaje z prvých rokov výskumu boli zhrnuté Pačenovským (1994).<br />
Sčítavatelia. Lokalizáciu štôlne poznal Patrik Mráz. Od r. 1993 tu sčítaval Samuel Pačenovský v rôznych<br />
termínoch s týmito sčítavateľmi: Patrik Mráz, René Mráz, Róbert Olejár a Diana Nadzamová.<br />
Zhrnutie poznatkov. V rokoch 1993–2000 sa zistilo zimovanie 2 druhov <strong>netopierov</strong> (tab. 1). Väčšinou<br />
v štôlni zimuje naraz iba 1 druh, maximálny počet zistených jedincov bol 3. Štôlňa je charakteristická<br />
úzkymi chodbami, ktoré asi nevyhovujú väčším druhom <strong>netopierov</strong>.<br />
337