Zimoviská netopierov v Slanských vrchoch

Katalóg zimovísk
netopierov SR
Vespertilio 6: 245–248, 2002
ISSN 1213-6123
Zimovanie netopierov v jaskynnom systéme
Dobšinská ľadová jaskyňa – jaskyňa Duča
Lucia BOBÁKOVÁ
Správa NP Muránska planina, J. Kráľa 12, SK–050 01 Revúca, Slovensko; bobakova@sopsr.sk
Dobšinskáľadová jaskyňa
Lokalizácia. (7187, 966 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský raj (022), k. ú. Dobšiná. Jaskyňa je
súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Stratená na území NP Slovenský raj. Vchod je situovaný v severnom
svahu vápencového vrchu Duča v nadmorskej výške 971 m.
Popis. Popis jaskyne je prevzatý z práce Bellu & Eliáša (1997). Vytvorená je v strednotriasových svetlých
steinalmských a wettersteinských vápencoch silického príkrovu pozdĺž tektonických porúch a medzivrstevných
plôch. Vlastný jaskynný priestor vznikol rozpúšťacou činnosťou vody, ktorá prenikala do masy vápenca
po tektonických poruchách, ktoré následne rozširovala. Dĺžka jaskyne je 1232 m pri vertikálnom rozpätí
112 m.
Jaskyňa zahŕňa zaľadnené (napr. Veľká a Malá sieň, Ruffíniho koridor a Podzemie) i nezaľadnenéčasti
(napr. Kvapľová a Biela sieň, Suchý dóm, Kvapľová pivnica a Peklo). Zrútený dóm je len čiastočne zaľadnený.
Podmienky pre zaľadnenie vznikli po zrútení priestorov medzi Dobšinskou ľadovou jaskyňou a Stratenskou
jaskyňou (uvedené jaskyne tvoria jeden genetický jaskynný systém), kedy došlo ku kumulácii
studeného vzduchu v Dobšinskej ľadovej jaskyni. Dobšinskáľadová jaskyňajepríkladom statodynamickej
jaskyne, ktorej ľadové masy sa vytvorili a každoročne sa dopĺňajú prirodzeným ochladzovaním priestorov
v zimnom období, keď cez vyššie položený vchod vteká studený vzduch do nižšie položených priestorov a
ochladzuje skalné steny. Ľadová výplň sa vyskytuje vo forme podlahového ľadu, pre ktorý je charakteristická
vrstevnatosť a ľadopádov, ľadových stalagmitov a stĺpov. Zaľadnená plocha je 9772 m 2 , objem ľadu 110
–132 m 3 . Najväčšia hrúbka ľadu (26,5 m) je vo Veľkej sieni. Charakterom zaľadnenia patrí medzi najvýznamnejšie
ľadové jaskyne na svete, čo v Európe zvýrazňuje jej poloha mimo alpskej oblasti. Teplota vzduchu
v zaľadnenej Veľkej sieni je –3,8 až +0,5 °C, relatívna vlhkosť vzduchu je 75–88 %. Teplota vzduchu
v nezaľadnených častiach sa pohybuje okolo +0,8 – +3,5 °C, relatívna vlhkosť 85–98 %.
Otvor do jaskyne pod názvom „ľadová diera“ bol známy od nepamäti. Jaskyňu objavil E. Ruffíny
s G. Langom, A. Megom a F. Fehérom v roku 1870. Jaskyňa je sprístupnená od roku 1871 a v roku 1887 sa
stala prvou elektricky osvetlenou jaskyňou Uhorska. Sprístupnených je 475 m s prevýšením 43 m. V roku
2000 bola Dobšinská ľadová jaskyňa priradená k jaskyniam Slovenského a Aggtelekského krasu, čím sa
zaradila do Svetového prírodného dedičstva.
Výskum netopierov. Chiropterologickú bibliografiu Dobšinskej ľadovej jaskyne najkomplexnejšie spracoval
Uhrin (1998), ktorý vo svojej práci detailne uvádza celkový časový prierez výskumu netopierov tejto
jaskyne. Prvá zmienka o netopieroch v jaskyni pochádza z roku 1925 (uverejnená bola v časopise Turistik,
Alpinismus, Wintersport). Je potrebné poznamenať, že v tom čase ešte neboli objavené priestory Vstupnej
chodby, Bielej siene či Kvapľovej siene. (Lalkovič 1994, Uhrin 1998). Tieto priestory boli objavené až
v roku 1947 a následne v nich bola zistená masová prítomnosť Myotis mystacinus (Mošanský 1957, Uhrin
1998). V 50. rokoch sa výskumu netopierov v tejto jaskyni venoval J. Vachold, ktorého zbierky z tejto
lokality sú deponované v zbierkach Východoslovenského múzea v Košiciach (Vachold 1956, 1960, Mošanský
1981, Uhrin 1998). V 60.–70. rokoch 20. storočia prebiehal v Dobšinskej ľadovej jaskyni intenzívny
245