Zimoviská netopierov v Slanských vrchoch

Vianočná jaskyňa 2
Lokalizácia. (7175, ca. 460 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Krásna Ves.
Nachádza sa nad ostrou zákrutou cesty vedúcej z horárne SlačenaVeľké Lúky, ca. 2 km SV od horárne, 1,5
km SZ od Krásnej Vsi.
Popis. Jaskyňa má 2 vchody. Je priechodná v dĺžke 5–6 m. Pokračovanie chodby k druhému vchodu je
neprielezne úzke. Celková dĺžka je 10 m. Je bez výzdoby. Zimovanie netopierov bolo zaznamenané nad
vchodom.
Zhrnutie poznatkov. 8. 3. 1996 – Bbar (4).
Viežka
Lokalizácia. (7175, 465 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Slatinka nad Bebravou.
Nachádza sa 600 m SZ od horného konca Slatinky nad Bebravou, neďaleko Bukovinskej Skaly.
Popis. Jaskyňa Viežka je horizontálna jaskyňa, ktorej pôvodné tvary sú premodelované rútením. V neprehľadnom
teréne sú 2 vchody (1. pohodlný, 2. zahlinený do neprielezna). Priestranná vstupná sieň má
rozmery 15×6 m, za ňou nasleduje viacero plazivkových odbočiek. Výzdoba je sčasti poškodená návštevníkmi.
Celková dĺžka jaskyne je 87 m.
Zhrnutie poznatkov. 8. 3. 1996 – Rhip (4).
Ďalšie údaje. 25. 10. 1997 – Rhip (41).
Výskum netopierov. Podrobnejší výskum zimovísk netopierov na tomto území bol vykonaný v zimnom
období 1995/1996, kedy okrem jaskyne Remať bolo zaznamenaných ďalších 17 pozitívnych lokalít s výskytom
netopierov (Lehotská & Lehotský 1998, Lehotská & Ondruška 1998). V nasledujúcich rokoch však
väčšina z týchto lokalít nebola pravidelne kontrolovaná. Údaje z viacerých zím sú len z Dupnej diery.
Sčítavatelia. Hlavným koordinátorom zimného sčítania netopierov v tejto oblasti je v súčasnosti Miroslav
Sova, v spolupráci s Jurajom Krajčíkom a ďalšími jaskyniarmi z Trenčianskych Teplíc, príp. z iných častí
Strážovských vrchov. V zimnom období 1995/1996 sa do sčítania zapojili aj členovia ZO SZOPK Miniopterus
z Bratislavy.
Zhrnutie poznatkov.Vjužnej časti Strážovských vrchov je v súčasnosti známych 21 jaskýň, v ktorých boli
nájdené netopiere. Päť jaskýň (Drienová, Jaskyňa nad prameňom, Jaskyňavkameňolome pri Krásnej Vsi –
dolná, Jaskyňa v Osičí aLažtek) bolo kontrolovaných v mimohibernačnom období. Nakoľko sa tu netopiere
nachádzali, je predpoklad, ževyužívajú tieto úkryty aj počas hibernácie. Okrem jaskyne Remať bolo v južnej
časti Strážovských vrchov za posledné 4 roky zaznamenaných 8 druhov netopierov. Najčastejšie a zároveň
najhojnejšie sa vyskytujúcim druhom je Rhinolophus hipposideros. Pravidelne sa vyskytuje aj Myotis myotis,
nie však v tak hojnom počte. Ostatné druhy boli zaznamenané len sporadicky v určitých rokoch a
dosahovali menšiu početnosť.
Stav ochrany. Najväčšie ohrozenie zimujúcich netopierov vyplýva z vysokej návštevnosti niektorých uvedených
jaskýň. Najhoršia situácia je v jaskyni Dupná diera, kde je poničená výzdoba i kultúrne vrstvy. Vo
vstupnej časti sa nachádzajú ohniská. Boli tu síce vybudované dva uzávery, avšak v súčasnosti je jeden
úplne zničený a druhý nefunkčný. Zvýšenú návštevnosť spôsobenú blízkym náučným chodníkom možno
pozorovať aj v jaskyniach Brložná skala a Viežka. Jaskyňa pod Jeleňom sa zasa nachádza v blízkosti kúpeľného
chodníka. Ako už bolo spomenuté jaskyňa Fortuna a Priepasť na Zrazoch majú v súčasnosti vchody
zavalené, takže sú pre zimovanie netopierov nevyužiteľné. V ostatných jaskyniach je návštevnosť nízka a
neboli tu pozorované negatívne vplyvy.
Literatúra
DROPPA A., 1970: Slatinský kras v Strážovskej hornatine. Čs. Kras, 22: 73–89.
DROPPA A., 1983: Speleologický výskum Uhrovského krasu v Strážovských vrchoch. Slov. Kras, 21:35–50.
282