Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Katalóg zimovísk<br />
<strong>netopierov</strong> SR<br />
Vespertilio 6: 177–180, 2002<br />
ISSN 1213-6123<br />
Bane Libanka a Malá Šimonka – najvýznamnejšie<br />
zimoviská <strong>netopierov</strong> v Slanských <strong>vrchoch</strong><br />
Peter PJENČÁK 1 & Štefan DANKO 2<br />
1<br />
Vlastivedné múzeum, Zámocká 160/5, SK–094 31 Hanušovce n. Topľou, Slovensko; pjencak@slovanet.sk<br />
2<br />
Zemplínske múzeum, Kostolné námestie 1, SK–071 01 Michalovce, Slovensko; dankost@pobox.sk<br />
Baňa Libanka<br />
Alternatívny názov. Dubník – opálové bane.<br />
Lokalizácia. (7094, 560 – 720 m n.m. ) – východné Slovensko, Slanské vrchy (440), k. ú. Červenica. Baňa<br />
sa nachádza asi 3 km severne od obce Červenica, v chránenom areáli Dubnícke bane.<br />
Popis. Baňa Libanka je veľmi rozsiahly systém chodieb a dobývok vo viacerých úrovniach, výškový rozdiel<br />
medzi najnižším a najvyšším bodom je 160 m, celková dĺžka chodieb je viac ako 25 km. Pozostáva<br />
z viacerých, navzájom prepojených baní, ktoré pre jednoduchosť uvádzame pod spoločným názvom Libanka.<br />
V publikovaných výsledkoch zimných sčítaní SON vydeľujeme len časť Leštiná, ktorá sa do roku 1993<br />
(s výnimkou zimy 1983/1984) nekontrolovala. Medzi Libankou a Leštinou sme stanovili ako hranicu veľmi<br />
úzky otvor, ktorý sme označili z oboch strán nasprejovaným nápisom. V našom ponímaní je časť Leštiná<br />
oveľa väčšia ako to bolo v minulosti pri ťažbe. Za 40 rokov výskumu sa pomery v bani menili. Mnohé<br />
vchody boli uzavreté, iné boli otvorené, výrazne poklesla (o 10 m) hladina vody v zatopených častiach,<br />
niektoré chodby sa zavalili, čo výrazne ovplyvňovalo mikroklímu bane. V súčasnosti má baňa dva vchody –<br />
štôlne Viliam a Leština a ďalších 6 vletových otvorov, vrátane šácht Fedo a Horný Karol, rôzne uzatvorených.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. V 60. rokoch Libanku prvýkrát kontroloval Palášthy (Palášthy 1968, 1969, 1971,<br />
1972, 1988, Palášthy & Olejár 1963). V zime 1984/1985 baňu aj s Leštinou skontrolovali Gibarti & Hurný<br />
(1984). V zimách 1984/85–1985/86 Danko a Mihók kontrolovali len spodné časti bane (Danko & Mihók<br />
1989). V zimách 1986/87–1989/90 bola kontrolovaná celá baňa bez časti Leštiná. V zimách 1993/1994–<br />
1995/1996 a 1999/2000 sme skontrolovali celú baňuajsčasťou Leštiná. V zimách 1996/1997 a 1997/1998<br />
sme skontrolovali celú baňu Leštiná a v januári 1997 len jej hornú časť po prvý rebrík. Baňu Libanka sme<br />
pre nedostatok času a množstvo snehu v týchto zimách nekontrolovali.<br />
Sčítavatelia. J. Palášthy, S. Gibarti, J. Hurný, Š. Danko, M. Danko, J. Mihók, Š. Matis, P. Pjenčák,<br />
Zhrnutie poznatkov. V bani Libanka bolo zistené zimovanie 16 druhov <strong>netopierov</strong> (tab. 1). Výsledky do<br />
roku 1996 zhrnul Danko (1997). Dominantnými druhmi sú R. hipposideros, M. myotis a B. barbastellus.<br />
Pravidelne tu ešte zimuje R. ferrumequinum, M. oxygnathus, M. emarginatus, M. daubentonii a P. auritus.<br />
Od zimy 1993/1994 tu pravidelne zimuje aj niekoľko ex. M. dasycneme (Uhrin et al. 1995, Uhrin & Danko<br />
1996, Matis et al. 2000). Počet R. hipposideros neustále rastie. V zime 1999/2000 bol 4-krát vyšší ako<br />
v zime 1983/1984. Počet B. barbastellus výrazne kolíše. Súvisí to pravdepodobne s tým, že tento druh<br />
vytvára na zimovisku rôzne veľké agregácie a tie sa nemusia vždy nájsť, pretože uchane zimujú vo veľmi<br />
komplikovanej časti bane.<br />
Stav ochrany. V minulosti boli bane často navštevované hľadačmi opálov. Od roku 1998 sa výrazne znížila<br />
návštevnosť v dôsledku stráženia územia firmou, vykonávajúcou na tomto území banský prieskum. Je potrebné<br />
zabezpečiť pred zavalením šachtu Fedo, ktorá je významným vletovým otvorom.<br />
177