30.01.2015 Views

Zimoviská netopierov v Slanských vrchoch

Zimoviská netopierov v Slanských vrchoch

Zimoviská netopierov v Slanských vrchoch

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

Krásnohorská jaskyňa<br />

Alternatívny názov. Buzgó.<br />

Lokalizácia. (7389, 305 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Krásnohorská Dlhá<br />

Lúka. Vchod jaskyne sa nachádza na severnom úpätí planiny JV od obce Krásnohorská Dlhá Lúka.<br />

Popis. Jaskyňa bola objavená v roku 1964 skupinou rožňavských jaskyniarov cez vyvieračku. Je to aktívna<br />

fluviokrasová jaskyňa pretekaná v celom hlavnom ťahu podzemným tokom. Vstupnú časť jaskyne tvorí<br />

umelý tunel v dĺžke 120 m, ktorý sa napája na riečnu chodbu stredných rozmerov. Táto prechádza po 100 m<br />

do tzv. Puklinovej chodby, ktorá má dĺžku až 160 m a typické výšky od 10 do 20 m. Ďalší priebeh jaskyne<br />

tvoria vysoké dómy (až 40 m) s komínovými pokračovaniami, ktoré sú poprepájané nižšími prepojkami.<br />

Jaskyňa končí sifónom.<br />

Výskum <strong>netopierov</strong>. V roku 1993 sa v jaskyni uskutočnili dve kontroly a to v jarnom termíne (Uhrin) a<br />

v zimnom období. Ďalšia kontrola bola uskutočnená až v roku 2000 (E. Hapl, Ľ. Gaál, K. Cselényi,<br />

J. Stankovič) pri schvaľovaní podmienok sprievodcovskej jaskynnej služby. Od roku 2000 má prevádzkovateľ<br />

jaskynnej sprievodcovskej služby povinnosť monitorovať výskyt <strong>netopierov</strong> v jaskyni a monitoring<br />

vykonávajú K. Cselényi a J. Stankovič.<br />

Sčítavatelia. M. Uhrin, E. Hapl, Ľ. Gaál, K. Cselényi, J. Stankovič, K.Takáč.<br />

Zhrnutie poznatkov. V jaskyni bol zistený výskyt všetkých troch druhov podkovárov (Rhinolophus) a<br />

výskyt bližšie neurčeného netopiera rodu Myotis (tab. 4). Od roku 2000 je mapovanie <strong>netopierov</strong> vykonávané<br />

systematicky prevádzkovateľom sprievodcovskej služby. Väčšina <strong>netopierov</strong> sa vyskytuje po začiatok<br />

Puklinovej chodby, ďalej sú nachádzané len sporadicky.<br />

Ďalšie údaje. 12. 4. 1993 – Rfer (6), 4. 11. 2000 – Rfer (1), Rhip (6), 12. 11. 2000 – Rfer (2), Rhip (8), 17.<br />

11. 2000 – Rfer (2), Rhip (7), 19. 11. 2000 – Rfer (3), Rhip (6), 23. 11. 2000 – Rfer (3), Rhip (10), 29. 11.<br />

2000 – Rfer (3), Rhip (8), 1. 12. 2000 – Rfer (3), Rhip (8), 13. 12. 2000 – Rfer (3), Rhip (15).<br />

Stav ochrany. Jaskyňa je uzavretá oceľovými dverami s vletovými otvormi pre netopiere s rozmermi asi<br />

20×20 cm. Na konci vstupnej chodby sú umiestnenéďalšie dvere s horizontálnymi priečkami s medzerami<br />

asi 18 cm.<br />

Majkova jaskyňa<br />

Alternatívne názvy.Jaskyňa Vápencového vrchu, Mészhégyi barlang, Pri horárni Kisfalu-Silička, SP-58.<br />

Lokalizácia. (7489, 500 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Silica. Leží v tesnej<br />

blízkosti cesty zo Silice do Slickej Jablonice pri štátnej hranici.<br />

Popis. Dĺžka 300 m. Prekopaný vstupný otvor v skalnej depresii vedie nižšie a pokračuje plazivkovitou<br />

Vstupnou chodbou. Jaskyňu tvoria dve chodby – Západná a Východná chodba, ktoré sú v strednej časti<br />

prepojené a vytvárajú sieňovité priestory s peknou, miestami ešte živou výzdobou. Stalagmitový dóm prechádza<br />

do Spojovacieho dómu a do hlavnej časti jaskyne, Západnej chodby dĺžky 85 m, ktorá sa končí<br />

mohutným zasintrovaným závalom.<br />

Výskum <strong>netopierov</strong>. V rokoch 1959 a 1968 jaskyňuskúmali Gaisler & Hanák (1972). Horáček uskutočnil<br />

v lete 1970 pred jaskyňou netting (Horáček et al. 1979) a v zime 1978/1979 kontrolu. V zime 1987/1988<br />

uskutočnili kontrolu Hanák so spolupracovníkmi (Hanák 1988). V zime 1988/1989 uskutočnili ďalšiu kontrolu<br />

L. Gordon a M. Hlivák. Od zimy 1991/1992 je jaskyňa pravidelne kontrolovaná. V roku 2000 bola<br />

skontrolovaná aj časť jaskyne, ktorá v minulosti nebola kontrolovaná (početnosť z tejto časti je v tabuľke<br />

označená *).<br />

Sčítavatelia. Okrem autorov príspevku sa na jednotlivých sčítaniach podieľali J. Gaisler, V. Hanák, I. Horáček,<br />

L. Gordon, M. Hlivák, S. Pačenovský, M.Šara, M. Olekšák.<br />

Zhrnutie poznatkov. Z hľadiska početnosti nie veľmi významné zimovisko avšak s vysokou druhovou<br />

pestrosťou (tab. 2). Celkom sa tu zistila hibernácia 9 druhov <strong>netopierov</strong>.<br />

197

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!