Zimoviská netopierov v Slanských vrchoch

Katalóg zimovísk
netopierov SR
Vespertilio 6: 213–215, 2002
ISSN 1213-6123
Zimovanie netopierov v Drienovskej jaskyni
Štefan MATIS
SEO BAMBI, P. O. Box 47, SK–045 01 Moldava nad Bodvou, Slovensko; matis@enterra.sk
Alternatívne názvy. Drienovecká jaskyňa, Pitykó –miestny maďarský názov.
Lokalizácia. (7391, 245 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Drienovec. Jaskyňasa
nachádza na južnom okraji Jasovskej planiny 1,5 km S od obce Drienovec. Vchod leží na úpätí juhozápadného
svahu kóty Palanta pri ústi údolia Miglinc.
Popis. Pôvodný vchod do jaskyne predstavuje chodba tunelovitého charakteru, v ktorej je v dôsledku prehradenia
odtoku vody zvýšená hladina po dĺžke asi 100 m. Je vyvinutá na dvoch výškových úrovniach a má
v prevažnej časti horizontálny charakter. Po celej dĺžke spodného poschodia preteká aktívny vodný tok.
Výška riečiska sa pohybuje zhruba od 1,5 m (Jazerná chodba) asi po 20 m (Deravé koryto, Vysoká,Zrútená
a Korálová chodba). Horné poschodie jaskyne tvoria mohutné dómovité priestory, ktoré boli jaskyniarmi
objavené v roku 1984 (Zacharov 1985, Zacharov & Terray 1987). Celková dĺžka jaskyne je 1300 metrov s
výškovým rozdielom 85 m. V roku 1983 bola jaskyňa opatrená mrežovýmuzáverom, ktorý je osadený ca 40
m od vchodu. O 4 roky neskôr bol do jaskyne prerazený suchý vchod, ktorý je pevne uzavretý, teda prístupný
len pre speleológov.
Výskum netopierov.Prvéúdaje o výskyte netopierov sú v prácach Vacholda (1956, 1957, 1960), ktorý sa
tu výskumu netopierov venoval od polovice 50. rokov. Niekoľko údajov z tohto obdobia nájdeme aj v
príspevku Mošanského (1981). V nasledujúcom desaťročí pravidelne navštevovali lokalitu Gaisler & Hanák
(1962, 1972, 1973). V nasledujúcich takmer dvoch desaťročiach nebola vykonaná priama prehliadka
jaskyne, sú však k dispozícii údaje získané odchytmi netopierov do sietí pred vchodom jaskyne (Horáček et
al. 1979, 1995). Pravidelný výskum lokality sa obnovil od roku 1993. Niektoré výsledky z tohto obdobia
boli zhrnuté v súhrnných prácach Uhrina et al. (1995, 1996, 1997). Matis & Kürthy (1997) informujú o
výsledkoch odchytu netopierov pred jaskyňou v roku 1996. Matis (2000) uvádza komplexné zhrnutie poznatkov
o netopieroch uvedenej lokality.
Sčítavatelia. 1987 kontrola vchodovej časti (Danko & Mihók 1989). V r. 1988 zimné sčítanie uskutočnil V.
Hanák. Od začiatku pravidelného sledovania lokality sčítanie koordinovali: M. Fulín 1993, S. Pačenovský
1994, Š. Matis 1995–2000. Sčítaní sa v rôznych termínoch zúčastnili P. Benda, L. Bobáková, M. Brinzík,
L. Dittel, E. Hapl, M. Olekšák, P. Pjenčák, M. Průcha, J. Popovics a M. Vajner.
Zhrnutie poznatkov. Doposiaľ sa zistilo zimovanie 13 druhov netopierov (P. austriacus iba v 60. rokoch).
Medzi pravidelne hibernujúce a najpočetnejšie druhy patria R. euryale, R. ferrumequinum, M. myotis a P.
pipistrellus. Jaskyňa je chiropterologicky významná aj v letnom období, kedy sa tu nachádza zmiešaná
kolónia M. myotis a M. schreibersii. Nárast počtu zimujúcich netopierov od roku 1997 je do značnej miery
dôsledkom zavedenia komplexnej prehliadky jaskyne.
Stav ochrany.Právna ochrana jaskyne je zabezpečená v rámci NPR Palanta, v ktorej sa nachádza. Od roku
1995 je zaradená do Svetového prírodného dedičstva. Ako bolo vyššie spomenuté jej otvor je uzavretý
mrežou a preto je verejnosti nedostupná. Ako negatívum je treba spomenúť niektoré speleologické aktivity
na tejto lokalite, ktoré vedú k zbytočnému rušeniu netopierov (krst nových speleológov „Jarná kúpačka“–
masová akcia, masové návštevy speleológov, výskumné aktivity aj v reprodukčnom období netopeirov) a
v konečnom dôsledku môžumať negatívny dopad na ich výskyt v tejto jaskyni. Vzhľadom na chiropterologickú
významnosť lokality a v snahe ju zachovať je nevyhnutné podobné aktivity absolútne vylúčiť a záro-
213