Zimoviská netopierov v Slanských vrchoch

Katalóg zimovísk
netopierov SR
Vespertilio 6: 303–309, 2002
ISSN 1213-6123
Zimoviská netopierov Veľkej Fatry
Lucia BOBÁKOVÁ 1 & Ervín HAPL 2
1, 2
Správa NP Muránska planina, J. Kráľa 12, SK–050 01 Revúca, Slovensko;
1
bobakova@sopsr.sk, 2 hapl@sopsr.sk
Dekrétova jaskyňa
Lokalizácia. (7180, 607 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Dolný Harmanec. Nachádza
sa v svahu oproti Harmaneckej jaskyni.
Popis. Dlhá 47 m, kryogénna jaskyňa. Priestorná portálová jaskyňa.
Výskum netopierov. Priestor kontrolovaný v zime v dvoch termínoch (tab. 3). V roku 1999 bol pred jaskyňou
uskutočnený netting.
Sčítavatelia. L. Bobáková, J. Obuch, I. Valach a študenti UK Bratislava.
Ďalšie údaje: Netting: 4. 8. 1999 – Enil (1), Eser (1) (Uhrin, Hapl, Bobáková).
Harmanecká jaskyňa Izbica
Lokalizácia. (7180, 821 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Dolný Harmanec. Jaskyňasa
nachádza v doline Harmanca na SZ od Banskej Bystrice. Vchod do jaskyne leží pod strmým vápencovým
bralom na severnom hrebeni Kotolnice.
Popis. Harmanecká jaskyňa je inaktívna fluviokrasovo-rútivá jaskyňa a je 2650 m dlhá, pričom sprístupnených
pre verejnosť je 720 m. Vertikálne rozpätie je 75 m. Jaskyňa je vytvorená v druhohorných vápencoch
stredného triasu. Podzemné priestory majú puklinovo-rúritý charakter a pomerne jednoduchý priebeh.
V jaskyni je niekoľko jazierok, priepastí, vysokých komínov a mohutných dómov. Mohutné rútivé priestory
predstavuje napr. Vstupný dóm, Dóm objaviteľa, Gotický dóm, Dóm pagod a Bludný dóm. Oválne chodby
reprezentujúčasti zvané Riečisko, Nánosová chodba, Južné riečisko. Kvapľovú výzdobu, najčastejšie bielej
farby, tvoria mohutné pagodovité stalagmity a excentrické stalaktity tvoriace nástenné vodopády a záclony.
Jaskyňajeznáma hlavne kvôli bohatému výskytu mäkkého bieleho sintra. Teplota vzduchu je 5,8 až 6,4 °C,
relatívna vlhkosť 94–97 %. Jaskyňu objavil v roku 1932 Michal Bacúrik cez oddávna známy vstupný portál
nazývaný Izbica. Jaskyňa je pre verejnosť otvorená od roku 1950. Popis a história objavovania jaskyne je
spracovaná vo viacerých prácach (Babjak & Belička 1976, Bacúrik 1950, Droppa 1974, Kukla 1951, Lenčo
1950, Obrcian 1992, Šperka 1947).
Výskum netopierov. Prvé podrobnejšie informácie o chiropterofaune Harmaneckej jaskyne možno nájsť
v práci Vacholda (1956) a parazitológov (Grulich & Povolný 1956, Hůrková 1963, Dudich & Matoušek
1985). V 60. až 70. rokoch 20. storočia sa začína rozvoj výskumu (sčítavanie, odchyt, krúžovanie) netopierov,
ktorý je organizovaný J. Gaislerom a V. Hanákom (Hanák 1971, Hanák et al. 1962, Gaisler & Hanák 1972,
1973). Niekoľko jedincov z Harmaneckej jaskyne je deponovaných v zbierkach Považského múzea v Žiline
(Štollmann 1968). K dokonalejšiemu poznaniu druhového spektra Harmaneckej jaskyne významne prispel
aj osteologický rozbor kostrového materiálu z jaskynných tanatocenóz a potravy Strix aluco (Obuch 1985,
1994, 1995). Komplexné zhrnutie poznatkov o chiropterofaune danej lokality uvádza Bobáková (2001).
Niekoľko údajov sa nachádza aj v ďalších prácach (napr. Bernadovič 1995, Gulička 1975).
303