Zimoviská netopierov v Slanských vrchoch

Popis. Jaskyňa s výrazným vchodom, stúpa smerom dohora v dĺžke 44 m, kde sa zužuje.
Výskum netopierov.Prvýúdaj pochádza z 12. 2. 2000.
Sčítavatelia. Peter Kaňuch, Martin Ceľuch, Katarína Janečková, Andrea Hájková a Bedřich Hájek.
Zhrnutie poznatkov. 12. 2. 2000 – Enil (1), 5. 1. 2001 – neg. Bol zistený iba E. nilssonii.
Zbojnícke diery I. a II.
Názvy lokalít. Zbojnícka diera I.; Zbojnícka diera II.
Lokalizácia. (7088, 710 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský raj (022), k. ú. Letanovce. Dve jaskyne
ca. 250 m J pod Kláštoriskom.
Popis. Malé jaskyne s dĺžkou ca. 10 a 15 m.
Výskum netopierov.Prvýúdaj pochádza z 12. 2. 2000.
Sčítavatelia. Peter Kaňuch, Martin Ceľuch, Katarína Janečková, Andrea Hájková a Bedřich Hájek.
Zhrnutie poznatkov. 12. 2. 2000 – Enil (1), Bbar (1). Boli zaznamenané 2 druhy netopierov.
Zlatá diera
Názov lokality. Zlatá diera – prednáčasť.
Lokalizácia. (7088, 650 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský raj (022), k. ú. Letanovce. Vchod leží
na ľavom svahu doliny Tomášovská Belá 45 m nad hladinou Bieleho potoka, pod najspodnejším skalným
stupňom s východnou expozíciou.
Popis. Dĺžka 593 m, aktívny podzemný tok. Jaskyňa predstavuje úzku a vysokú puklinovú chodbu so štyrmi
jazerami, dvoma sifónmi a zrejme viacerými vetracími otvormi. Od vchodu dno klesá po 1. jazero
(výška do 7 m), kde je odtokový kanál, ktorý za normálnych klimatických podmienok odvádza celý prítok
vody. Nasleduje výrazné 2. rebro a 2. jazero, ktoré má charakter občasného sifónu. Dĺžka chodby po 2.
jazero je 125 m, ďalšie časti sú dostupné len s potápačskou technikou. Pri mimoriadne vysokom stave vody
je aj vstupná časť zaplavená a voda vyteká z vchodu jaskyne.
Výskum netopierov. Zlatá diera je známa od nepamäti, najstaršie nápisy v jaskyni sú z r. 1706. Výskyt
Myotis myotis a Rhinolophus euryale uvádza Gríger (1968). V roku 2000 uskutočnili chiropterologický
výskum A. Hájková, B. Hájek a M. Lehocký (po 2. jazero).
Zhrnutie poznatkov. 14. 2. 2000 – Mmyo (2), Mema (1), 31. 12. 2000 (po 1. jazero) – Mmys/bra (1), Bbar
(2), 27. 1. 2001 (po 2. jazero) – Mmys/bra (1), Bbar (2). Zo staršieho obdobia (pred r. 1968) je uvádzaný iba
výskyt Myotis myotis a problematický výskyt Rhinolophus euryale.
Stav ochrany. Jaskyňa sa nachádza na území NPR Kyseľ, kde je možný pohyb návštevníkov len po vyznačených
turistických chodníkoch.
Literatúra
DROPPA A., 1978: Jaskyne severnej časti Slovenského raja. Čs. Kras, 29: 63–78.
DULÁK R., 1995: Zimujúce druhy netopierov v okolí mesta Svit. Stredoškolská odbornáčinnosť, 22 pp.
GRÍGER J., 1968: Vyvieračka a jaskyňa Zlatá diera v Slovenskom raji. Spiš, Košice, 2: 293–300.
LEHOTSKÁ B. (ed.), 2000: Zimné sčítanie netopierov na Slovensku 1999/2000. Skupina pre ochranu netopierov,
Revúca, 28 pp.
SASVÁRI T., 1969: Súhrnná správa o doterajšom výskume Zlatej diery. Spravodaj Slovenský raj, Chránená
krajinná oblasť, 1(4): 18–20.
TULIS J. & NOVOTNÝ L., 1988: Inventarizačný speleologický výskum ŠPR Kyseľ, Slovenský raj. Nepubl.
rukopis. Slovenská speleologická spoločnosť, Oblastná skupina Spišská Nová Ves, 31 pp.
255