You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Katalóg zimovísk<br />
<strong>netopierov</strong> SR<br />
Vespertilio 6: 237–243, 2002<br />
ISSN 1213-6123<br />
Zimovanie <strong>netopierov</strong> v slovenskej časti<br />
jaskynného systému Domica-Baradla<br />
Marcel UHRIN 1 , Lucia BOBÁKOVÁ 2 , Ervín HAPL 3 ,<br />
Michal ANDREAS 4 , Petr BENDA 5 , Ján OBUCH 6 , & Antonín REITER 7<br />
1, 2, 3<br />
Správa NP Muránska planina, J. Kráľa 12, SK–050 01 Revúca, Slovensko;<br />
1<br />
uhrin@sopsr.sk, 2 bobakova@sopsr.sk, 3 hapl@sopsr.sk<br />
4<br />
Agentura ochrany přírody a krajiny ČR, Kališnická 4–6, CZ–133 00 Praha 3, Česko; andreas@nature.cz<br />
5<br />
Zoologické oddělení PM, Národní museum, Václavské nám. 68, CZ–115 69 Praha 1, Česko;<br />
petr.benda@nm.cz<br />
6<br />
Botanická záhrada UK, pracovisko Blatnica, SK–038 15 Blatnica, Slovensko; bzuk@bb.telecom.sk<br />
7<br />
Jihomoravské muzeum ve Znojmě, Přemyslovců 6, CZ–669 05 Znojmo, Česko; znojmuz@znojmuz.cz<br />
Úvod<br />
Jaskynný systém Domica-Baradla na slovensko-maďarskej hranici patrí k najvýznamnejším krasovým fenoménom<br />
strednej Európy. Dĺžka celého systému je asi 25 km, na slovenskej strane jeho súčasti tvoria<br />
Čertova diera, Domica, Líščia diera a Stará Domica. Ich celková dĺžka spolu je viac ako 5 km. Bezprostredne<br />
po objave jednotlivých častí systému (predovšetkým však po objave hlavných častí Domice v roku 1926;<br />
Majko 1932) sa tu začal aj rôznorodý prírodovedný a archeologický výskum, vďaka ktorému sú dnes<br />
k dispozícii aj staršie údaje o výskyte niektorých druhov <strong>netopierov</strong>.<br />
Z praktického hľadiska sú v texte údaje o netopieroch uvedené samostatne z jednotlivých častí jaskynného<br />
systému. Staršie údaje (z obdobia tesne po objave hlavných častí Domice), ktoré nie je možné jednoznačne<br />
priradiť ku konkrétnej časti systému, sú zaradené k jaskyni Domica. Popis jaskyne Domica je prevzatý<br />
z práce (Bella et al. 1997), popisy ostatných častí z dostupnej speleologickej literatúry, ktorej prehľad<br />
je k dispozícii napr. v práci Bellu & Holúbeka (1999).<br />
Čertova diera<br />
Alternatívne názvy. Ördög lyuk, jaskyňa Smradľavého jazierka.<br />
Lokalizácia. (7588, 370 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú.Kečovo. Nachádza sa<br />
na JZ okraji Silickej planiny, 10 km JV od Plešivca. Vchod sa nachádza 750 m SZ od Domice v lesnom<br />
poraste oproti Smradľavému jazierku (Budos tő). Prístupný je naprieč lúkou/poľom od spomínaného jazera<br />
a potom približne 100–150 m po lesnom chodníku. Priepasťovitý vchod sa nachádza po ľavej strane chodníka.<br />
Popis.Jaskyňaje súčasťou jaskynného systému Domica. Je to puklinovo-erózno-rútivá jaskyňa s podzemným<br />
tokom, ktorý ju spája s Panenskou chodbou v jaskyni Domica. Vstupnúčasť tvorí skalný portál s priepasťovitým<br />
vchodom ca. 2,5 m širokým. V strope vstupnej siene je komín. Vstupná sieň vyúsťuje priepasťovitým<br />
zostupom do Dómu <strong>netopierov</strong> so zvetranou kvapľovou výzdobou. Najväčším dómom je Majkov dóm<br />
s postupne sa zvažujúcim dnom s množstvom napadaných balvanov a zvyškami zrútených jaskynných kvapľov.<br />
V Majkovom dóme je podzemný tok, ktorý tečie do Domice.<br />
Zhrnutie poznatkov. Zaznamenala sa hibernácia 9 druhov <strong>netopierov</strong> (tab. 1). Významná bola hibernácia<br />
početnej kolónie M. schreibersii (1955–1989), ktorej veľkosť kolísala v rozmedzí 300–9000 jedincov. Od<br />
roku 1989 však hibernácia tohto druhu v jaskyni nebola zaznamená.<br />
237