30.01.2015 Views

Zimoviská netopierov v Slanských vrchoch

Zimoviská netopierov v Slanských vrchoch

Zimoviská netopierov v Slanských vrchoch

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

Katalóg zimovísk<br />

<strong>netopierov</strong> SR<br />

Vespertilio 6: 237–243, 2002<br />

ISSN 1213-6123<br />

Zimovanie <strong>netopierov</strong> v slovenskej časti<br />

jaskynného systému Domica-Baradla<br />

Marcel UHRIN 1 , Lucia BOBÁKOVÁ 2 , Ervín HAPL 3 ,<br />

Michal ANDREAS 4 , Petr BENDA 5 , Ján OBUCH 6 , & Antonín REITER 7<br />

1, 2, 3<br />

Správa NP Muránska planina, J. Kráľa 12, SK–050 01 Revúca, Slovensko;<br />

1<br />

uhrin@sopsr.sk, 2 bobakova@sopsr.sk, 3 hapl@sopsr.sk<br />

4<br />

Agentura ochrany přírody a krajiny ČR, Kališnická 4–6, CZ–133 00 Praha 3, Česko; andreas@nature.cz<br />

5<br />

Zoologické oddělení PM, Národní museum, Václavské nám. 68, CZ–115 69 Praha 1, Česko;<br />

petr.benda@nm.cz<br />

6<br />

Botanická záhrada UK, pracovisko Blatnica, SK–038 15 Blatnica, Slovensko; bzuk@bb.telecom.sk<br />

7<br />

Jihomoravské muzeum ve Znojmě, Přemyslovců 6, CZ–669 05 Znojmo, Česko; znojmuz@znojmuz.cz<br />

Úvod<br />

Jaskynný systém Domica-Baradla na slovensko-maďarskej hranici patrí k najvýznamnejším krasovým fenoménom<br />

strednej Európy. Dĺžka celého systému je asi 25 km, na slovenskej strane jeho súčasti tvoria<br />

Čertova diera, Domica, Líščia diera a Stará Domica. Ich celková dĺžka spolu je viac ako 5 km. Bezprostredne<br />

po objave jednotlivých častí systému (predovšetkým však po objave hlavných častí Domice v roku 1926;<br />

Majko 1932) sa tu začal aj rôznorodý prírodovedný a archeologický výskum, vďaka ktorému sú dnes<br />

k dispozícii aj staršie údaje o výskyte niektorých druhov <strong>netopierov</strong>.<br />

Z praktického hľadiska sú v texte údaje o netopieroch uvedené samostatne z jednotlivých častí jaskynného<br />

systému. Staršie údaje (z obdobia tesne po objave hlavných častí Domice), ktoré nie je možné jednoznačne<br />

priradiť ku konkrétnej časti systému, sú zaradené k jaskyni Domica. Popis jaskyne Domica je prevzatý<br />

z práce (Bella et al. 1997), popisy ostatných častí z dostupnej speleologickej literatúry, ktorej prehľad<br />

je k dispozícii napr. v práci Bellu & Holúbeka (1999).<br />

Čertova diera<br />

Alternatívne názvy. Ördög lyuk, jaskyňa Smradľavého jazierka.<br />

Lokalizácia. (7588, 370 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú.Kečovo. Nachádza sa<br />

na JZ okraji Silickej planiny, 10 km JV od Plešivca. Vchod sa nachádza 750 m SZ od Domice v lesnom<br />

poraste oproti Smradľavému jazierku (Budos tő). Prístupný je naprieč lúkou/poľom od spomínaného jazera<br />

a potom približne 100–150 m po lesnom chodníku. Priepasťovitý vchod sa nachádza po ľavej strane chodníka.<br />

Popis.Jaskyňaje súčasťou jaskynného systému Domica. Je to puklinovo-erózno-rútivá jaskyňa s podzemným<br />

tokom, ktorý ju spája s Panenskou chodbou v jaskyni Domica. Vstupnúčasť tvorí skalný portál s priepasťovitým<br />

vchodom ca. 2,5 m širokým. V strope vstupnej siene je komín. Vstupná sieň vyúsťuje priepasťovitým<br />

zostupom do Dómu <strong>netopierov</strong> so zvetranou kvapľovou výzdobou. Najväčším dómom je Majkov dóm<br />

s postupne sa zvažujúcim dnom s množstvom napadaných balvanov a zvyškami zrútených jaskynných kvapľov.<br />

V Majkovom dóme je podzemný tok, ktorý tečie do Domice.<br />

Zhrnutie poznatkov. Zaznamenala sa hibernácia 9 druhov <strong>netopierov</strong> (tab. 1). Významná bola hibernácia<br />

početnej kolónie M. schreibersii (1955–1989), ktorej veľkosť kolísala v rozmedzí 300–9000 jedincov. Od<br />

roku 1989 však hibernácia tohto druhu v jaskyni nebola zaznamená.<br />

237

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!