30.01.2015 Views

Zimoviská netopierov v Slanských vrchoch

Zimoviská netopierov v Slanských vrchoch

Zimoviská netopierov v Slanských vrchoch

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

Krkavčia priepasť<br />

Lokalizácia. (7488, 608 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú.Plešivec. Priepasť sa<br />

nachádza blízko Diviačej priepasti, 600 m na VJV od kóty 612 a 400 m JZ od kóty 650 v miernom svahu od<br />

lúky Hatos kút k okraju Plešivskej planiny, približne nad gombaseckou vápenkou.<br />

Popis. Ústie priepasti 0,5×0,3 m je v plytkej priehlbni. Nachádza sa v listnatom poraste. 12 m hlboká vstupnášachta<br />

sa rozširuje a šikmou sutinovou plošinou sa napája na dve paralelné vetvy, severnú a južnú. V 20<br />

m sa k nim pripája tretia juhozápadná. Kým priebeh S a J vetvy je bez prerušenia do 54 m, JZ vetvu v 30 m<br />

prerušujú horizontálne stupne. Dno sa nachádza v úzkom, 6 m hlbokom kaňone.<br />

Výskum <strong>netopierov</strong>. Priepasť bola kontrolovaná moravskými speleológmi v zime 1998/1999.<br />

Sčítavatelia. Baroň, Cholevík, Křenková, Stolařík, Szalaj.<br />

Zhrnutie poznatkov. 23. 1. 1999 – Rfer (1), Rhip (13), Mmyo (3), Moxy (1), Mbech (1), Mdau (1), Paur (1).<br />

Stav ochrany. Lokalita prístupná len za pomoci speleologického lezeckého výstroja.<br />

Nová brzotínska jaskyňa<br />

Alternatívne názvy. Brzotínska jaskyňa, Nová Gyepű.<br />

Lokalizácia. (7388, 270 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Brzotín. Nachádza sa<br />

130 m na S od Starej brzotínskej jaskyne.<br />

Popis. Mohutná prietoková jaskyňa je dlhá 800 m. Ide o rozsadlinovo-fluviokrasovú jaskyňu s aktívnym<br />

vodným tokom a jazerami. Úvodný 300 m dlhýúsek sa vyznačuje vysokou eróznou chodbou, kde dominujú<br />

členité stropné kulisy.<br />

Výskum <strong>netopierov</strong>. V zime 1999/2000 bola jaskyňa kontrolovaná v dvoch termínoch. V januári 2000<br />

kontolu uskutočnili Hapl, Gáal, Cselényi, Stankovič a účelom kontroly bolo zhodnotenie jaskyne z hľadiska<br />

výskytu <strong>netopierov</strong> pre stanovenie podmienok speleologickej vodcovskej činnosti. Vo februári v hlavnom<br />

sčítacom termíne jaskyňu kontrolovali Hapl, Uhrin, Olekšák, Hotový.<br />

Sčítavatelia. E. Hapl, M. Uhrin, Ľ. Gaál, M. Olekšák, J. Hotový, K. Cselényi, J. Stankovič.<br />

Zhrnutie poznatkov. 18. 1. 2000 – Rfer (11), Rhip (1), Mmyo (1), 3. 2. 2000 – Rfer (10, 1†), Rhip (8), Mmyo<br />

(1).<br />

Stav ochrany. Jaskyňa bola zaradená medzi zdroje pitnej vody pod správou Slovenských vodární a kanalizácií.<br />

Vchod bol v minulosti upravený banským spôsobom, vystužený oceľovými profilmi a bol uzavretý<br />

železnými dverami 1,5×2 m. Jaskyňa bola pripravovaná na sprístupnenie. V jaskyni je vybudovaný chodník.<br />

V rokoch 2000–2001 Dr. J. Stankovič a K. Cselényi uskutočňovali v jaskyni na základe výnimky MŽP<br />

SR speleologickú vodcovskú činnosť v období od 1. marca do 31. októbra.<br />

Stará brzotínska jaskyňa<br />

Alternatívne názvy. Brzotínska jaskyňa, Brzotínska jaskyňa I., Gyepű, Stará Gyepű.<br />

Lokalizácia. (7388, 258 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Brzotín. Jaskyňa sa<br />

nachádza na V úpätí Plešivskej planiny medzi obcami Slavec a Brzotín. V mieste, kde sa št. cesta č. 50<br />

z Brzotína približuje k úpätiu planiny, odbočuje lesná cesta, ktorá sa po 600 m končí pri poľovníckej chate,<br />

presne oproti vchodu do jaskyne.<br />

Popis. Jaskyňa s dĺžkou 120 m. Ide o prietokovú jaskyňu na východnom úpätí planiny, ktorá je vlastne<br />

bočným ramenom Novej brzotínskej jaskyne a pri zvýšených stavoch odvádza vodu, ktorá sa nestačí odviesť<br />

neďalekou Trávnou vyvieračkou. Úzky koridor v šikmom svahu planiny vedie k oválnemu vchodu<br />

v skalnej stene. Odtiaľ pokračuje rozsiahla jaskynná prietoková chodba a smeruje k Novej brzotínskej jaskyni.<br />

Prechod je však zatarasený mohutnými blokmi.<br />

Výskum <strong>netopierov</strong>. Výskyt Rhinolophus hipposideros z roku 1968 udáva Gaisler & Hanák (1973). Výskyt<br />

Myotis myotis z roku 1980 udáva Horáček (in litt.). Nie je celkom jasné, či sa tieto údaje viažu k Starej<br />

207

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!