ÃPN VÃC TrenÄianskeho kraja - TrenÄiansky samosprávny kraj
ÃPN VÃC TrenÄianskeho kraja - TrenÄiansky samosprávny kraj
ÃPN VÃC TrenÄianskeho kraja - TrenÄiansky samosprávny kraj
- No tags were found...
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
hodnotách ukazovateľov dosiahnutých v roku 1996 a celkový vývoj priemyslu v roku 1997 budemoţno hodnotiť ako neuspokojivý s pozitívnym charakterom zastavenia ďalšieho nárastu vroztváraní noţníc medzi ziskovými a stratovými organizáciami.V 1. polroku 1997 poklesli straty v stratových organizáciách v odvetví výroby strojov a zariadení o49,6%, v odvetví výroby ostatných nekovových materiálov o 9,0%. V ostatných odvetviachpriemyslu bol zaznamenaný nárast strát stratových organizácií a v období 1. polrok 1997/1. polrok1996 predstavoval 10,1% a v tom istom období poklesli zisky ziskových organizácií o 8,1%, čomoţno povaţovať za neuspokojivý vývoj v priemysle.Výrazný pokles ziskov bol v 1. polroku 1997 zaznamenaný v ziskových podnikoch v odvetví výrobykovov a kovových výrobkov, kde pokles ziskov predstavoval 38,1%, v odvetví výroby a rozvoduelektriny plynu a vody, kde pokles ziskov predstavoval 28,1%, v odvetví výroby výrobkov z gumy aplastov pokles ziskov predstavoval 14,6%, vo výrobe potravín, nápojov a tabaku, kde poklespredstavoval 10,7%, vo výrobe dopravných prostriedkov pokles ziskov predstavoval 8,1% a vtextilnej a odevnej výrobe, kde pokles ziskov predstavoval 7,3% a podobne.Z analýzy priemyslu vyplýva, ţe v odvetvovej štruktúre priemyslu majú najvyšší podiel odvetvia svysokou surovinovou a energetickou náročnosťou výroby a s niţším podielom pridanej hodnoty. Vspracovateľskej výrobe dominujú odvetvia výroby kovov a kovových výrobkov, výroba potravín,nápojov a spracovania tabaku a rafinérska a petrochemická výroba, výroba vlákien a chemickávýroba.Proces reštrukturalizácie hospodárstva stagnuje, respektívne sa pohybuje neţiaducim smerom,nárastom významnosti a produkcie odvetví s vysokou energetickou a surovinovou náročnosťou aniţším podielom pridanej hodnoty po spracovaní, čo nie je v zhode s cieľmi hospodárskej politikySR. V porovnaní štruktúry vývozu a štruktúry priemyselnej produkcie sa táto skutočnosť eštezvýrazňuje.Z analýzy vyplýva, ţe v priemyselných organizáciách je potrebné riešiť otázky stratových podnikova ich primeraného počtu, aplikáciou zákona o bankrotoch trvalo neefektívnych podnikov, prizohľadnení sociálnej únosnosti týchto bankrotov. Ďalej je potrebné riešiť zastavenie nárastu strátpriemyselných podnikov, prijatím aktívnej politiky podporujúcej rozvoj priemyslu na základevypracovanej vhodnej priemyselnej politiky štátu.2.8.2.2 Analýza a zhodnotenie stavu priemyslu v jednotlivých <strong>kraj</strong>och SR apredpoklady jeho vývojaVýroba tovaru v priemysle v podnikoch s 25 a viac pracovníkmi, vrátane odhadu za ţivnostníkov vroku 1996 predstavovala 531 798 mil. Sk a oproti roku 1995 vzrástla o 2,5%. Výroba tovaru vorganizáciách priemyslu vrátane odhadu za ţivnostníkov v 1. polroku 1997 predstavovala vbeţných cenách 30 121 mil. Sk a oproti 1. polroku 1996 vzrástla o 3,5%. Stav priemyslu vjednotlivých <strong>kraj</strong>och Slovenska moţno zhodnotiť pomocou ukazovateľa výroby tovaru v priemysle.(Nasledujúce údaje zahrňujú podniky s 25 a viac pracovníkmi vrátane odhadu za ţivnostníkov).Údaje v nasledujúcej tabuľke sú za rok 1995 a 1996 zostavené na základe štatistických správ ovývoji základných makroekonomických ukazovateľov a spracované za predpokladu, ţehospodárstvo bývalého okresu Roţňava je rozčlenené medzi Košický a Banskobystrický <strong>kraj</strong> vpomere 6:4, hospodárstvo bývalého okresu Spišská Nová Ves je rozčlenené medzi Košický aPrešovský <strong>kraj</strong> v pomere 1:1, hospodárstvo bývalého okresu Galanta je rozčlenené medziTrnavský a Nitriansky <strong>kraj</strong> v pomere 6:4, bývalý okres Topoľčany je rozdelený medzi Trenčianskya Nitriansky <strong>kraj</strong> v pomere 1:1 a hospodárstvo bývalého Senického okresu je rozčlenené medziTrnavský, Trenčiansky a Bratislavský <strong>kraj</strong> v pomere 6:3:1. Údaje za 1. polrok 1997 sú prevzatépriamo zo štatistiky v členení podľa sídla priemyselných organizácií v jednotlivých <strong>kraj</strong>och.Porovnanie vývoja výroby tovaru v priemysle za roky 1995, 1996 a 1. polrok 1997 v jednotlivých<strong>kraj</strong>och pri ich vyjadrení v beţných cenáchKrajVýroba tovaru v priemysle v mil. Sk%porovnanie SR spoluRast výroby tovaruv období 1996/1995Rast výroby tovaruv období 1. polrok1997/1. polrok1996Podiel na SR 1995 1996 1. polrok Vyjadrený v % Vyjadrený v %1997Banskobystrický 49 001 55 006 28 481 12,3 - 2,29,5 10,3 10,3Bratislavský 128 695 137 008 75 142 6,5 6,0ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU TRENČIANSKEHO KRAJA 101