11.07.2015 Views

ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja - Trenčiansky samosprávny kraj

ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja - Trenčiansky samosprávny kraj

ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja - Trenčiansky samosprávny kraj

SHOW MORE
SHOW LESS
  • No tags were found...

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

hodnotách ukazovateľov dosiahnutých v roku 1996 a celkový vývoj priemyslu v roku 1997 budemoţno hodnotiť ako neuspokojivý s pozitívnym charakterom zastavenia ďalšieho nárastu vroztváraní noţníc medzi ziskovými a stratovými organizáciami.V 1. polroku 1997 poklesli straty v stratových organizáciách v odvetví výroby strojov a zariadení o49,6%, v odvetví výroby ostatných nekovových materiálov o 9,0%. V ostatných odvetviachpriemyslu bol zaznamenaný nárast strát stratových organizácií a v období 1. polrok 1997/1. polrok1996 predstavoval 10,1% a v tom istom období poklesli zisky ziskových organizácií o 8,1%, čomoţno povaţovať za neuspokojivý vývoj v priemysle.Výrazný pokles ziskov bol v 1. polroku 1997 zaznamenaný v ziskových podnikoch v odvetví výrobykovov a kovových výrobkov, kde pokles ziskov predstavoval 38,1%, v odvetví výroby a rozvoduelektriny plynu a vody, kde pokles ziskov predstavoval 28,1%, v odvetví výroby výrobkov z gumy aplastov pokles ziskov predstavoval 14,6%, vo výrobe potravín, nápojov a tabaku, kde poklespredstavoval 10,7%, vo výrobe dopravných prostriedkov pokles ziskov predstavoval 8,1% a vtextilnej a odevnej výrobe, kde pokles ziskov predstavoval 7,3% a podobne.Z analýzy priemyslu vyplýva, ţe v odvetvovej štruktúre priemyslu majú najvyšší podiel odvetvia svysokou surovinovou a energetickou náročnosťou výroby a s niţším podielom pridanej hodnoty. Vspracovateľskej výrobe dominujú odvetvia výroby kovov a kovových výrobkov, výroba potravín,nápojov a spracovania tabaku a rafinérska a petrochemická výroba, výroba vlákien a chemickávýroba.Proces reštrukturalizácie hospodárstva stagnuje, respektívne sa pohybuje neţiaducim smerom,nárastom významnosti a produkcie odvetví s vysokou energetickou a surovinovou náročnosťou aniţším podielom pridanej hodnoty po spracovaní, čo nie je v zhode s cieľmi hospodárskej politikySR. V porovnaní štruktúry vývozu a štruktúry priemyselnej produkcie sa táto skutočnosť eštezvýrazňuje.Z analýzy vyplýva, ţe v priemyselných organizáciách je potrebné riešiť otázky stratových podnikova ich primeraného počtu, aplikáciou zákona o bankrotoch trvalo neefektívnych podnikov, prizohľadnení sociálnej únosnosti týchto bankrotov. Ďalej je potrebné riešiť zastavenie nárastu strátpriemyselných podnikov, prijatím aktívnej politiky podporujúcej rozvoj priemyslu na základevypracovanej vhodnej priemyselnej politiky štátu.2.8.2.2 Analýza a zhodnotenie stavu priemyslu v jednotlivých <strong>kraj</strong>och SR apredpoklady jeho vývojaVýroba tovaru v priemysle v podnikoch s 25 a viac pracovníkmi, vrátane odhadu za ţivnostníkov vroku 1996 predstavovala 531 798 mil. Sk a oproti roku 1995 vzrástla o 2,5%. Výroba tovaru vorganizáciách priemyslu vrátane odhadu za ţivnostníkov v 1. polroku 1997 predstavovala vbeţných cenách 30 121 mil. Sk a oproti 1. polroku 1996 vzrástla o 3,5%. Stav priemyslu vjednotlivých <strong>kraj</strong>och Slovenska moţno zhodnotiť pomocou ukazovateľa výroby tovaru v priemysle.(Nasledujúce údaje zahrňujú podniky s 25 a viac pracovníkmi vrátane odhadu za ţivnostníkov).Údaje v nasledujúcej tabuľke sú za rok 1995 a 1996 zostavené na základe štatistických správ ovývoji základných makroekonomických ukazovateľov a spracované za predpokladu, ţehospodárstvo bývalého okresu Roţňava je rozčlenené medzi Košický a Banskobystrický <strong>kraj</strong> vpomere 6:4, hospodárstvo bývalého okresu Spišská Nová Ves je rozčlenené medzi Košický aPrešovský <strong>kraj</strong> v pomere 1:1, hospodárstvo bývalého okresu Galanta je rozčlenené medziTrnavský a Nitriansky <strong>kraj</strong> v pomere 6:4, bývalý okres Topoľčany je rozdelený medzi Trenčianskya Nitriansky <strong>kraj</strong> v pomere 1:1 a hospodárstvo bývalého Senického okresu je rozčlenené medziTrnavský, Trenčiansky a Bratislavský <strong>kraj</strong> v pomere 6:3:1. Údaje za 1. polrok 1997 sú prevzatépriamo zo štatistiky v členení podľa sídla priemyselných organizácií v jednotlivých <strong>kraj</strong>och.Porovnanie vývoja výroby tovaru v priemysle za roky 1995, 1996 a 1. polrok 1997 v jednotlivých<strong>kraj</strong>och pri ich vyjadrení v beţných cenáchKrajVýroba tovaru v priemysle v mil. Sk%porovnanie SR spoluRast výroby tovaruv období 1996/1995Rast výroby tovaruv období 1. polrok1997/1. polrok1996Podiel na SR 1995 1996 1. polrok Vyjadrený v % Vyjadrený v %1997Banskobystrický 49 001 55 006 28 481 12,3 - 2,29,5 10,3 10,3Bratislavský 128 695 137 008 75 142 6,5 6,0ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU TRENČIANSKEHO KRAJA 101

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!