ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja - Trenčiansky samosprávny kraj

Organické hnojivá sa mnohokrát uskladňujú na hnojiskách, ktoré sú vybudované priuskladňovacích objektoch. Tieto väčšinou technologicky ani kapacitne nevyhovujú. Mnoţstvomaštaľného hnoja sa vyváţa na provizórne hnojiská, kde nie je moţnosť správneho ošetrenia adochádza k úniku ţivín zvetraním a vyplavením, ako aj k devastácii pôdy. Nedostatočne je riešenáotázka skladovania a aplikácia tekutých výkalov, vzhľadom na únik do povrchových a podzemnýchvôd, štruktúru pôdy a zaburinenie. Skladovanie organických hnojív sa rieši výstavbou spevnenýchpoľných hnojísk na kaţdom poľnohospodárskom podniku. Problematickou je aj nesprávnamanipulácia s ropnými látkami, nesprávne skladovanie chemických látok a pod.Výţiva a ochrana plodín a pôdy, pokiaľ sa ešte aplikuje, by sa mala prevádzať podľa rozborov pôda škodlivých činiteľov. Najviac fungicídov a insekticídov sa pouţíva na ošetrenie proti chorobám aškodcom. Pri chemickej ochrane je potrebná včasná účinnosť zásahu za predpokladu, ţe nebudúohrozené včelstvá, vodné a rybné hospodárstvo. Pre zlepšenie agrochemických vlastností pôdytreba pokračovať vo vápnení kyslých pôd.2.10.4.4 Ochrana poľnohospodárskeho pôdneho fonduOchrana poľnohospodárskeho pôdneho fondu je právne zabezpečovaná zákonom SNR č.307/1992 Zb.Kvantitatívne odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu sa vposledných rokoch podstatne obmedzilo. V rámci návrhu ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja súperspektívne zábery poľnohospodárskeho pôdneho fondu riešené v samostatnej kapitole.V rámci kvalitatívnej ochrany poľnohospodárskej pôdy sa odporúčajú hlavne opatrenia protipôsobeniu vodnej erózie. Jedným z nich je aj návrh, aby sa plochy nad 7 o vyuţívali len ako trvalétrávne porasty, prípadne ako striedavé polia a územia nad 15 o by bolo vhodné zalesňovať.Taktieţ veľké opodstatnenie pri ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu má tzv. ekologickéhospodárenie na pôde, ktoré vyţaduje uplatnenie racionálnej sústavy hnojeniapoľnohospodárskych plodín. Zohľadňuje sa efektívnosť hnojenia. Navrhujú sa rôzne programy navylúčenie intenzívneho vyuţívania pôdy pomocou agrochemikálii a návrat k vyuţívaniu prirodzenejúrodnosti pôdy a k uzavretým výrobným cyklom naturálneho hospodárenia na nej. VTrenčianskom kraji sa zatiaľ neuplatňuje organické hospodárenie. Tieto programy je potrebnérozpracúvať pre konkretne podmienky jednotlivých okresov.2.10.5 HlukV problematike ochrany a tvorby ţivotného prostredia nemalý význam zaujíma pôsobenie hlukua vibrácií nielen na zdravie ľudí, ale aj na faunu a flóru. Nebezpečnosť ich pôsobenia na človeka jenajmä v tom, ţe zvuková energia v porovnaní napr. s chemickými škodlivinami nezanechávaţiadne merateľné rezíduá.Hluk > 55 dB > 60 dB > 65 dB > 70 dB% obyvateľstvaRok 1989Cestný hluk 82,0 57,0 24,0 5,0Ţelezničný hluk 40,0 26,0 11,0 2,0Letecký hluk 10,0 8,0 1,5 0,5Priemysekný hluk 1,3 1,2 0,1 0,0Iný (napr. disco) 7,0 3,8 2,6 0,6Rok 2000Cestný hluk 80,0 30,0 10,0 0,0Ţelezničný hluk 40,0 20,0 10, 0,0Letecký hluk 10,0 8,0 1,5 0,5Priemyselný hluk 1,3 1,2 0,1 0,0Iný hluk (napr. disco) 7,0 3,8 2,6 0,6Prehľad hlukovej situácie a expozície obyvateľstva v sledovaných mestách Trenčianskeho kraja:Mesto Počet stanovíšť Prekroč.príp. hod.CelkomPrekroč.Príp.hod. L aeqv %Odhad počt. obyv. na %-ne prekroč. L aeq vL aeqúzemí s nad-mer.hlad.hluku v:obyt. a zmieš. zóne nadhodnotua dB(A) abs. % 70 dB(A) 75 dB(A)206APRÍL 1998