ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja - Trenčiansky samosprávny kraj

charakteristických znakoch identity prostredia, ako i na rozvíjanie kultúrneho dedičstva v bohatstvejeho obsahu a foriem, a to z pohľadu územnoplánovacieho na regionálnej úrovni.Špecifikovanie kultúrneho dedičstva vychádza z dokladov celkového vývoja na území regiónuTrenčianskeho kraja, a to najmä jeho sídelnej štruktúry v nadväznosti na:• štruktúry chránené v zmysle zákona č. 27/1987 Zb.• ostatné kultúrno-historické štruktúry, ktoré nie sú v zmysle uvedeného zákona chránené, ale súnositeľmi historicko-kultúrnych hodnôt v území:- historické jadrá miest a obcí, vrátane významných častí mimo intravilánov - areály kalvárií,cintorínov, hradov a pod.- rozptýlené osídlenie - osady, lazy, kopanice, štále, majere- doplňujúce a sezónne prvky osídlenia - senníky, búdy, hajlochy- špecifické prvky osídlenia - technické diela a stopy historickej výrobnej činnosti (baníctvo,hutníctvo a pod.), prírodné umelé prvky - tajchy, hate, nádrţe, aleje a pod. Tieto štruktúryvšak nie sú chápané ako samostatné prvky alebo solitéry, ale vţdy spolu so svojímbezprostredným prírodným okolím, poznamenaným kultivačnou činnosťou človeka (KÚRS -II. návrh).2.12.3.1 Zhodnotenie územia z hľadiska kultúrno-historického potenciáluTrenčiansky kraj je situovaný v severozápadnej časti územia Slovenska na hranici s Českourepublikou, pričom dnešný kraj vytvorený 9-timi okresmi leţí v juţnej časti bývalej Trenčianskejţupy a severných častí Nitrianskej ţupy. Najmä v údolí Váhu a Hornej Nitry vznikli viaceré mestá,z ktorých slobodné kráľovské mesto Trenčín a výsadné mestečká Bánovce nad Bebravou,Beckov, Beluša, Brezová pod Bradlom, Čachtice, Domaniţa, Dubnica nad Váhom, Ilava, NovéMesto nad Váhom, Košeca, Povaţská Bystrica, Púchov a Stará Turá vytvárali základnú sídelnúkostru.Ostatné obce spolu s rozptýleným kopaničiarskym osídlením najmä v oblasti Bielych Karpáta Myjavskej pahorkatiny mali priamu väzbu na vlastníctvo pozemkov s kombináciou lesova poľnohospodárstva a vytvorili základ kultúrno-historických hodnôt kraja.Trenčiansky kraj je kultúrno-historické územie slovenského národa. Delí sa na špecifické tradičnékultúrno-historické regióny:a) Trenčiansky región, zahŕňajúci povodie Váhu v okolí Trenčínab) Povaţský región, v okolí Povaţskej Bystrice a Púchovac) Hornonitriansky región, v okolí Prievidze a Bánoviec nad Bebravoud) Severozápadná kopaničiarska časť veľkého Záhorského regiónu, v okolí Myjavy.Územie Trenčianskeho kraja je kontinuitne osídlené autochtónnym slovenským etnikom a jehoetnickými slovanskými predkami minimálne 1 500 rokov (najstaršie slovanské osídlenie územiakraja dokladajú napr. archeologické nálezy osídlenia v Potvoriciach a v Pobedime z 5.-6. storočianášho letopočtu).Najvýznamnejšia tradícia ranoslovenského osídlenia a kultúry kraja s atribútmi európskejkresťanskej kultúry a vzdelanosti je prvý staroslovenský štátny útvar Veľká Morava (9.-10.storočie), ktorého časťou bolo územie kraja (centrum a rotunda - kostol v Trenčíne, významnéstredisko v Pobedime, Prievidzi-Bojniciach, Nitrianskom Pravne a i.).Hoci Veľká Morava ako štátny celok zanikla v roku 907, územie Trenčianskeho kraja bolo douhorského štátu začleňované aţ neskôr a do poslednej tretiny 10. storočia (rok 970) neboloMaďarmi obsadené. I keď sa v nasledujúcom období popri starých Slovákoch na území krajapostupne usadili aj Maďari, archeologické nálezy v krajskom meste i v ďalších mestách a obciach(napr. pouţívanie esovitých náušníc ako beţného slovanského šperku v 9.-12. storočí nájdených vpohrebisku na Trenčianskom hrade, veľkomoravská osada s výrobňami dechtu v Bojniciach aKoši, slovanská osada v Povaţskej Bystrici a ďalšie osady, ktoré existovali i v 10. storočí)dokladujú kontinuitu staroslovenského osídlenia. V 16.-17. storočí sa na území kraja v niektorýchobciach Záhorského regiónu a v krajskom meste usídlili habánski remeselníci zo Švajčiarska.Trenčiansky kraj má administratívno-správnu a kultúrno-historickú tradíciu:• súčasti staroslovenského štátu Veľká Morava• Trenčianskej stolice a ţupy so sídlom v Trenčíne• súčasti Západoslovenského kraja242APRÍL 1998