Vychádzajúc z uvedených skutočností, cieľom návrhu nadradenej dopravnej infraštruktúry v rámciriešeného územia bolo technicky a funkčne definovať a vytvoriť ucelený a homogénny systém nasvojej príslušnej významovej úrovni. Týmto by sa získal významovo diferencovaný, ale vzájomneprepojený systém dopravnej infraštruktúry riešeného územia, ktorý má vyhovovať poţiadavkámmedzinárodných prepravných nárokov a podporovať rozvoj územia štátu.Úlohou regionálnej dopravnej infraštruktúry je:• vytvoriť optimálne podmienky pre dokonalé spojenie medzi prvkami (sídlami) sídelnéhosystému riešeného územia• vytvoriť podmienky pre vyhovujúce napojenie sídla riešeného územia na nadradenú dopravnúinfraštruktúru vnútroštátneho a medzinárodného významu.Výhľadové prepravné vzťahy medzi prvkami sídelnej štruktúry v hraniciach riešenéhoúzemiaV danom území v súčasnosti prevládajú a je predpoklad, ţe aj vo výhľade budú prevládaťkoncentrické vzťahy, ktorých kvantita bude závisieť od významu príslušného sídla v štruktúreosídlenia riešeného územia.V prevaţnej miere pôjde o vzťahy za prácou, do školy a za vybavenosťou uskutočňovanénajvýhodnejším dopravným systémom z hľadiska cestujúceho.Všeobecný trend uprednostňovania individuálnej automobilovej dopravy pred ostatnými druhmidopráv nebude výnimkou ani v riešenom území.Plošná obsluha územia (jeho urbanizovanej časti) cestnou a ţelezničnou infraštruktúrou budevyhovovať výhľadovej forme urbanizácie územia, ako aj výhľadovým prepravným nárokom.Uvedené konštatovanie vyplýva z parciálnych uzáverov hodnotení hlavne cestnej infraštruktúryvypracovaných v predchádzajúcej etape ÚPN VÚC. Je však potrebné v ďalšom období sledovaťnárasty dopravných objektov a na základe ich vyhodnotení uskutočniť potrebné dopravnoinţinierskezásahy.Zásady deľby dopravnej práce medzi jednotlivými druhmi osobnej dopravyS ohľadom na trasy ţelezničných tratí , hustotu cestnej sieti a prudký vzrast stupňaautomobilizácie, treba očakávať výrazný podiel automobilovej individuálnej dopravy na celkovejpreprave osôb v rámci riešeného územia.Na osobnú ţelezničnú dopravu na jej výhľadový rozvoj negatívne vplýva niekoľko faktorov:• zniţovanie četnosti vlakových spojov• nízka technická úroveň dopravných prostriedkov• neţiadúca kvalita ţelezničných tratí• súčasný pokles dopravných vzťahov, menovite v dochádzkach za prácou a vybavenosťou• zámery o vyčlenení nerentabilných ţelezničných tratí zo stany MDPaT SR.Na osobnú hromadnú cestnú dopravu z pohľadu jej perspektívneho rozvoja negatívne vplývapermanentný pokles autobusových liniek, spojov a zvyšovanie cien cestovných lístkov, poklesdopravných vzťahov v dochádzkach do zamestnania a za vybavenosťou.V návrhu osobnej hromadnej dopravy a to cestnej, tak aj ţelezničnej ÚPN VÚC zohľadnil:• medzištátne dohody• európske rozvojové trendy• poţiadavky rozvoja územia štátu• poţiadavky rozvoja riešeného územia.Formulovanie poţiadaviek na úpravy alebo realizácie dopravných sietí a dopravnýchzariadeníNávrh dopravnej infraštruktúry vyjadruje strategický zámer ako realizovať optimálne cieľovériešenie dopravnej infraštruktúry v riešenom území.Cieľom návrhu je vytvorenie územnej rezervy, ktorá umoţní následnú realizáciu jednotlivých trás aostatných dopravných zariadení podľa vznikajúcich potrieb rozvoja riešeného územia, štátu alebopoţiadaviek tranzitnej medzinárodnej prepravy. Predmetná územná rezerva vytvára podklad prevylúčenie alokácie akýchkoľvek zariadení slúţiacich inému funkčnému vyuţívaniu územia.258APRÍL 1998
Je nutné zdôrazniť, ţe pri návrhu hlavne nadradenej dopravnej infraštruktúry sa zohľadňoval faktorčasu, ktorý ovplyvňoval dopravný význam príslušnej dopravnej trasy vyjadrený doporučenýmstavebno-technickým zákrokom.V prvej návrhovej etape sa vychádza zo Zásad pre realizáciu územného rozvoja Koncepcieúzemného rozvoja Slovenska“II. návrh, v ďalšej vývojovej fáze ako výhľadovej sa povyšujú trasydo kategórií v zmysle platných STN.Prvá návrhová fáza do roku 2005 vyjadruje zámer odstrániť v súčasnosti známe dopravnotechnické,ako aj ekologické nedostatky trás, oproti tomu však ďalšia etapa do roku 2015vyjadruje zámer definitívneho riešenia príslušnej trasy z hľadiska dopravno-inţinierskehoa v neposlednom rade aj z hľadiska ochrany urbanistickej štruktúry (sídiel) pred neţiadúcimiúčinkami dopravného procesu.Definitívne riešenie trás bude plne vyhovovať predpokladaným prepravným nárokom a bude tvoriťjeden z významných faktorov podporujúcich komplexný rozvoj dotknutých územných častíriešeného územia a jeho susediacich regiónov.Výpočet výhľadového zaťaţenia cestnej siete nadradeného významu (cesty I. triedy a diaľnice) preriešené územie je vyjadrený v nasledovných tabuľkách.Výhľadové koeficienty rastu intenzity dopravy do roku 2030Výhľadové koeficienty rastu intenzity dopravy na cestnej sieti SRRok Diaľnice I. trieda I. trieda * II. trieda III. trieda Celá sieť1995 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,002000 1,27 0,98 1,11 1,06 1,00 1,072005 1,59 0,73 1,22 1,12 1,01 1,162010 1,86 0,73 1,32 1,19 1,01 1,242015 2,09 0,74 1,41 1,24 1,02 1,312020 2,28 0,79 1,49 1,31 1,02 1,402025 2,45 0,85 1,57 1,38 1,02 1,492030 2,55 0,93 1,64 1,45 1,03 1,57Výhľadové koeficienty rastu intenzity dopravy podľa druhu vozidielVýhľadové koeficienty rastu intenzity dopravy podľa druhu vozidielRok Ťaţké vozidlá Osobné vozidlá Motocykle Celá sieťDiaľnice1995 1,00 1,00 1,00 1,002000 1,14 1,31 1,42 1,272005 1,27 1,68 1,71 1,592010 1,36 1,99 2,00 1,862015 1,40 2,27 2,28 2,092020 1,42 2,51 2,43 2,282025 1,42 2,71 2,57 2,452030 1,41 2,85 2,71 2,55Cesty I. triedy1995 1,00 1,00 1,00 1,002000 0,88 1,01 1,00 0,982005 0,61 0,77 0,74 0,732010 0,59 0,78 0,74 0,732015 0,57 0,79 0,74 0,742020 0,60 0,85 0,78 0,792025 0,64 0,91 0,85 0,852030 0,69 1,00 0,92 0,93Cesty I. triedy * (bez vplyvu výstavby diaľnic)1995 1,00 1,00 1,00 1,002000 1,00 1,14 1,11 1,112005 1,02 1,29 1,22 1,222010 1,05 1,40 1,29 1,322015 1,09 1,51 1,40 1,412020 1,14 1,60 1,48 1,492025 1,19 1,69 1,55 1,572030 1,23 1,77 1,63 1,64Cesty II. triedy1995 1,00 1,00 1,00 1,002000 0,92 1,10 1,04 1,062005 0,92 1,18 1,13 1,12ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU TRENČIANSKEHO KRAJA 259
- Page 1 and 2:
ÚZEMNÝ PLÁNVEĽKÉHO ÚZEMNÉHO
- Page 3 and 4:
OBSAH1. ÚVOD _____________________
- Page 5 and 6:
1. ÚVODZákladné údaje o zadaní
- Page 7 and 8:
• dosiahnuť proporcionálny rozv
- Page 9 and 10:
2. NÁVRH RIEŠENIAÚZEMNÉHO PLÁN
- Page 11 and 12:
Okres Povaţská Bystrica:Mesto:Obc
- Page 13 and 14:
Centrom osídlenia regionálneho v
- Page 15 and 16:
pestovanie vinnej révy, sadovníct
- Page 17 and 18:
Okres má významné hospodárske p
- Page 19 and 20:
a vzhľadom na jeho špecifickú fu
- Page 21 and 22:
Podľa vypracovaných analýz Tren
- Page 23 and 24:
Koncepcia je podmienená nasledujú
- Page 25:
2.5.1.2 Centrá ťažísk osídleni
- Page 30 and 31:
2.5.1.3.5 Centrá subregionálneho
- Page 32 and 33:
prepojenia krajského sídla v smer
- Page 34 and 35:
Vývoj počtu obyvateľov v mestsk
- Page 36 and 37:
Okres, krajPOČ. POČ. NARNAR 1991
- Page 38 and 39:
Vývoj migračného salda podľa ok
- Page 40:
Vzhľadom na uvedené skutočnosti,
- Page 44 and 45:
OKRES Myjava 30228 4376 3343 16759
- Page 46 and 47:
OBEC, OKRES, KRAJPOČ. PRED. VEK PR
- Page 48 and 49:
POČETOBYV.PRED.VEKPROD.VEKPOPR.VEK
- Page 50 and 51:
MESTÁ SPOLU 177363 91414 85949 51,
- Page 52 and 53:
Povaţská Bystrica 1,7 - 2,6 - 1,2
- Page 55 and 56:
OBEC, OKRES, KRAJBytycelkomz tohotr
- Page 57 and 58:
charakterizuje takmer 80 %-né zast
- Page 59 and 60:
Vývoj priemernej veľkosti cenzove
- Page 61 and 62:
Kvantifikácia úvahy vývoja bytov
- Page 63 and 64:
Prameň: Krajský úrad - Odbor šk
- Page 65:
Na okresnej úrovni sa uvaţuje s p
- Page 68:
vyRezort.rozpoč.RozpočetKÚdo r.2
- Page 71 and 72:
star.občan.domovovZar. Mies. Zar.
- Page 73 and 74:
Príloha č. 3Trenčiansky kraj - s
- Page 75 and 76:
2.7.4 KultúraCentrami vyššej kul
- Page 77 and 78:
Príloha č. 6Vybrané kultúrne za
- Page 79 and 80:
Vybrané zariadenia telovýchovy a
- Page 81 and 82:
2.8 Hospodárska základňa2.8.1 Zh
- Page 83 and 84:
pokračoval aj v roku 1996. Súčas
- Page 85 and 86:
výnosy vzrásli o 9,4% pri poklese
- Page 87 and 88:
elektriny, plynu a vody, ktorej zis
- Page 89 and 90:
SR spolu * 1 475 560 781 936 950 51
- Page 91 and 92:
hospodárstva kraja. Prakticky dve
- Page 93 and 94:
a v absolútnych hodnotách tohto u
- Page 95 and 96:
jednotlivých sektoroch a odvetviac
- Page 97 and 98:
podniky podniky podniky podniky pod
- Page 99 and 100:
priemysle (rast o 19,6%) pri zvýš
- Page 101 and 102:
hodnotách ukazovateľov dosiahnut
- Page 103 and 104:
Trnavského kraja, ktorý zaznamena
- Page 105 and 106:
Okres Bánovce nad BebravouV absol
- Page 107 and 108:
Zaznamenané absolútne hodnoty vý
- Page 109 and 110:
do 200 zamestnancov v priemysle. Ti
- Page 111 and 112:
prakticky monoodvetvový charakter.
- Page 113 and 114:
Povaţská cementáreň, a.s. Ladce
- Page 115 and 116:
neţiadúcich produktov spaľovania
- Page 117 and 118:
Letecké opravovne, š.p. Trenčín
- Page 119 and 120:
s ohľadom na prakticky monoodvetvo
- Page 121 and 122:
a najmä Púchov a Myjava a prijať
- Page 123 and 124:
Vysvetlivky k prehľadu výhradnýc
- Page 125 and 126:
V zmysle uvedených právnych predp
- Page 127 and 128:
• podiel poľnohospodárstva na H
- Page 129 and 130:
Ekonomicko-finančné ukazovateleza
- Page 131 and 132:
V zastúpení druhov pozemkov medzi
- Page 133 and 134:
• CHKO Kysuce - okres Povaţská
- Page 135 and 136:
Členenie poľnohospodárskych subj
- Page 137 and 138:
výskumnú a šľachtiteľskú zák
- Page 139 and 140:
2.8.4.3.6 Prepojenie poľnohospodá
- Page 141 and 142:
Zdroj: Komplexný program vyuţitia
- Page 143 and 144:
2.8.4.5 Okres IlavaPoľnohospodárs
- Page 145 and 146:
2.8.4.5.1 Poľnohospodárska výrob
- Page 147 and 148:
Porovnaním súčasného stavu s n
- Page 149 and 150:
V okrese Nové Mesto nad Váhom je
- Page 151 and 152:
egistre pôvodného stavu (ZRPS), a
- Page 153 and 154:
investície. Najmä v oblastiach s
- Page 155 and 156:
V zmysle zákona č. 330/1991 Zb. o
- Page 157 and 158:
• ELKA, Partizánske - slíţe•
- Page 159 and 160:
2.8.4.9.1 Poľnohospodárska výrob
- Page 161 and 162:
Trvalé trávne porasty zaberajú v
- Page 163 and 164:
Pravno), Dolné Vestenice POPD Doln
- Page 165 and 166:
Ďalšie vyuţívanie pôdneho fond
- Page 167 and 168:
Ţivočíšna výrobaV ţivočíšn
- Page 169 and 170:
Pri obmedzení poľnohospodárskej
- Page 171 and 172:
Vysvetlivky:HD - hovädzí dobytokD
- Page 173 and 174:
Okres Štátne lesy Neštátne lesy
- Page 175 and 176:
Hospodárskeochrannéosobit.určeni
- Page 177 and 178:
2.8.5.1 Ekologické zásady obhospo
- Page 179 and 180:
• zásadné vylepšenie komunika
- Page 181 and 182:
vybavenosťou, stravovacou vybaveno
- Page 183 and 184:
• Vytvoriť podmienky pre realiz
- Page 185 and 186:
Najvýznamnejšie lokality(SCR, ZCR
- Page 187 and 188:
Rekreačný priestor, rekreačný
- Page 189 and 190:
Vybrané obceMestské cielepoznáva
- Page 191 and 192:
V okrese Prievidza, kde kumulácia
- Page 193 and 194:
MyjavaPor.č. Znečisťovateľ Emis
- Page 195 and 196:
v okrese Ilava• rekonštrukcia el
- Page 197 and 198:
v okrese Trenčín• zabudovanie v
- Page 199 and 200:
výstavbou potrebných zariadení.
- Page 201 and 202:
Čiastkové povodie Myjavy:Tok Myja
- Page 203 and 204:
Chynorany 27790 27.4.1995 0,71Chyno
- Page 205 and 206:
2.10.4.2 ZosuvyJedným z najrozší
- Page 207 and 208: Trenčín 49 55,0 0,9-25,3 30000 40
- Page 209 and 210: nízkom strednom vysokomBánovce na
- Page 211 and 212: Priaznivejšia situácia v zdravotn
- Page 213 and 214: Spôsob nakladania Mnoţstvo odpado
- Page 215 and 216: Okres IlavaRegionálna skládka k.
- Page 217 and 218: • priemyselná skládka popoloví
- Page 219 and 220: - neutralizačná stanica- regenera
- Page 221 and 222: a) nebezpečné odpady - z priemyse
- Page 223 and 224: - rekultiváciou skládok odpadov p
- Page 226 and 227: Okres Názov biocentra Kategória b
- Page 228 and 229: Genofondové plochyNa území Tren
- Page 230 and 231: jašterica zelená (Lacerta viridis
- Page 232 and 233: P.č.Názov územia Okres Katastrá
- Page 234 and 235: P.č. Názov územia Okres Katastr
- Page 236 and 237: 1. Zliechovský močiar Zliechov St
- Page 238 and 239: Okres: PrievidzaP.č.Názov Katastr
- Page 240 and 241: Vysvetlivky k spôsobu ochrany (kat
- Page 242 and 243: charakteristických znakoch identit
- Page 244 and 245: Horná Súča, Krásna Ves, Kšiná
- Page 246 and 247: 2.12.3.1.2 Sídelná štruktúra a
- Page 248 and 249: E. Historické krajinné štruktúr
- Page 250 and 251: 9. Prievidza - V. Lehôtka• v okr
- Page 252 and 253: • Riešiť problém jednoznačne
- Page 254 and 255: - lesné porasty zaradené do kateg
- Page 256 and 257: PrievidzaNováky-Koš-Sebedraţie-L
- Page 260 and 261: Výhľadové koeficienty rastu inte
- Page 262 and 263: Okres Označenie Označenie RPDI/24
- Page 264 and 265: Okres Označenie Označenie RPDI/24
- Page 266 and 267: Vo výhľadovom období po roku 201
- Page 268 and 269: a rekreačných aktivít. Cestná s
- Page 270 and 271: 2.13.2.5 Návrh trás železničnej
- Page 272 and 273: Vyhlásené ochranné pásma letisk
- Page 274 and 275: Zásady a moţnosti umiestnenia nap
- Page 276 and 277: Pri návrhu Integrovaného regioná
- Page 278 and 279: 1. Váh - Púchov 7912,60 2360,00 1
- Page 280 and 281: • rkm 18,650-19,290 - stabilizác
- Page 282 and 283: 1. 4-21-07NosiceVáh1. 4-21-07Doln
- Page 284 and 285: 2.14.3.3 Podzemné vodné zdrojeRoz
- Page 286 and 287: Banské vodyTieto zvláštne vody s
- Page 288 and 289: • MVE Nemšová III. - ide o deri
- Page 290 and 291: Vybudované a rozostavané malé vo
- Page 292 and 293: Q 100P.č. Tok - profil Plochakm 2p
- Page 294 and 295: OSK-9 Ţabokreky nad Nitrou - Malé
- Page 296 and 297: Zoznam vybudovaných malých nádr
- Page 298 and 299: Navrhované a uvaţované významn
- Page 300 and 301: Kvartérne fluviálne sedimenty via
- Page 302 and 303: • do potoka Ciglianka z jamy G•
- Page 304 and 305: Počet obyvateľov s verejným vodo
- Page 306 and 307: Najvýznamnejším skupinovým vodo
- Page 308 and 309:
Predpokladaný rozvoj verejných vo
- Page 310 and 311:
Predpokladaný rozvoj verejných vo
- Page 312 and 313:
OkresObyvatelia v obciach s vodovod
- Page 314 and 315:
OkresObyvatelia v obciach s vodovod
- Page 316 and 317:
OkresZdrojKatastrálne územieVodov
- Page 318 and 319:
• ČOV Ilava - v súčasnosti pre
- Page 320 and 321:
2.14.7.7 Okres PrievidzaV okrese Pr
- Page 322 and 323:
Účinnosť v BSK 5 % 91,7 98,6 96,
- Page 324 and 325:
Č.ved. Názov územie okresy, ktor
- Page 326 and 327:
presmerovaním 110 kV smerujúcich
- Page 328 and 329:
- STL plynovody Slatinskej doliny z
- Page 330 and 331:
uhlia ako aj drobných z najbliţš
- Page 332 and 333:
Kotolne LUHY (A, B, C, D)Blok kotol
- Page 334 and 335:
Ilava- Zásobovanie je z decetraliz
- Page 336 and 337:
- V etape po roku 2005 sa uvaţuje
- Page 338 and 339:
Na realizáciu týchto prostriedkov
- Page 340 and 341:
• výstavbu siete vysielačov VKV
- Page 342 and 343:
• optimalizácia zásahov do voľ
- Page 344 and 345:
• trasovanie komunikácií cez ch
- Page 346 and 347:
ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja nede
- Page 348 and 349:
Prehľad perspektívneho pouţitia
- Page 350 and 351:
LokalitaČíslomapovéhoKatastráln
- Page 352 and 353:
LokalitačísloČíslomapovéholist
- Page 354 and 355:
2.18.3 Perspektívne pouţitie lesn
- Page 356 and 357:
Handlová, Nováky, Stará Turá, T
- Page 358 and 359:
5. V oblasti usporiadania územia z
- Page 360 and 361:
vytvoriť územné podmienky pre ro
- Page 362 and 363:
9.1. V oblasti odpadového hospodá
- Page 364:
Kameň, Vršatské Podhradie, Krivo