ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja - Trenčiansky samosprávny kraj

a v absolútnych hodnotách tohto ukazovateľa je posledným krajom v Slovenskej republike. Zmedziokresného porovnania v rámci Trenčianskeho kraja vyplýva, ţe lepšie ako priemernéhodnoty prepočítané na jeden okres kraja boli dosiahnuté v okresoch Trenčín, Prievidza aPovaţská Bystrica. V ostatných okresoch moţno dosiahnuté výsledky v tomto ukazovatelipovaţovať za neuspokojivé. Bolo by potrebné hlbšie analyzovať príčiny vo vývoji tohto ukazovateľaa prijať opatrenia na podporu maloobchodného predaja v Trenčianskom kraji.Objem trţieb a ostatných trhových sluţieb v Trenčianskom kraji v 1. polroku 1997 predstavoval2 077 mil. Sk a ich podiel na trţbách a ostatných trhových sluţbách zaznamenaných v tom istomobdobí v SR predstavoval 4,6%. Trenčiansky kraj dosahoval v 1. polroku 1997 v tomto ukazovatelivýrazne neuspokojivé výsledky a v medzikrajovom porovnaní zastával poslednú priečku v SR.Lepšie ako priemerné hodnoty v tomto ukazovateli prepočítané na jeden okres Trenčianskehokraja boli dosiahnuté v okresoch Nové Mesto nad Váhom a Ilava. V ostatných okresoch bolidosiahnuté neuspokojivé výsledky v trţbách a ostatných trhových sluţbách. Z hore uvedenejanalýzy vyplýva, ţe je potrebné prijať opatrenia orientované na nárast tohto ukazovateľa vTrenčianskom kraji.2.8.1.6.1 Stav transformácie vlastníckych vzťahov v hospodárstve Trenčianskeho krajaKu koncu 1. polroka 1997 pôsobilo v SR 50 297 organizácií zameraných na tvorbu ziskov. VTrenčianskom kraji pôsobilo 4 929 organizácií zameraných na tvorbu ziskov a ich podiel na SRpredstavoval 9,8%. Z nich v prevaţujúcom súkromnom vlastníctve pôsobilo 4 770, čo predstavuje96,8% a vo verejnom vlastníctve 159. Z celkového počtu 4 770 organizácií v prevaţujúcomsúkromnom vlastníctve, so zahrnutím druţstevného vlastníctva, bolo 547 organizácii (11,5%) vmedzinárodnom spoluvlastníctve a 372 organizácií (7,8%) vo výlučnom zahraničnom vlastníctve.V počte registrovaných organizácií patrí Trenčiansky kraj v medzikrajovom porovnaní na 6. miestov Slovenskej republike. Počet registrovaných fyzických osôb v Trenčianskom kraji ku koncu 1.polroka 1997 predstavoval 24 938 a ich podiel na SR predstavoval 9,5%. V počte registrovanýchfyzických osôb patrí Trenčiansky kraj v medzikrajovom porovnaní na posledné miesto v SR.Z analýzy vyplýva, ţe v počte registrovaných organizácií, ale najmä registrovaných fyzických osôbmá Trenčiansky kraj značné rezervy v porovnaní s ostatnými krajmi SR.2.8.1.6.2 Vývoj zamestnanosti a priemernej mesačnej mzdy v Trenčianskom kraji a jehookresochZamestnanosť v SR vyjadrená ako priemerný evidenčný počet pracovníkov vo fyzických osobáchv organizáciách s 20 a viac pracovníkmi v 1. polroku 1997 predstavovala 1447588 pracovníkov.Údaje o vývoji zamestnanosti a priemernej mesačnej mzde v Trenčianskom kraji a jeho okresochsú uvedené v nasledujúcej tabuľke.Vývoj zamestnanosti a priemernej mesačnej mzdy v Trenčianskom kraji a jeho okresochOkresZamestnanosťPriemerná mesačná mzda v Sk.počet osôbBánovce nad Bebravou 9 024 7 164Ilava 15 289 8 136Myjava 7 970 7 789Nové Mesto nad Váhom 14 168 8 056Partizánske 13 055 6 783Povaţská Bystrica 12 578 7 492Prievidza 34 418 8 578Púchov 15 527 8 796Trenčín 33 978 7 809Trenčiansky kraj 156 005 7 982Spolu za SR 1 447 588 8 769Podiel zamestnanosti Trenčianskeho kraja na zamestnanosti v SR v 1. polroku 1997 v podnikochs 20 a viac pracovníkmi predstavoval 10,8%. Zamestnanosť vyjadrená ako evidenčný početzamestnancov vo fyzických osobách predstavovala v Trenčianskom kraji 156 005 osôb.Priemerná mesačná mzda vykázaná v Trenčianskom kraji v 1. polroku 1997 predstavovala 7 982Sk a je o 787 Sk (9,0%) niţšia ako zaznamenaná priemerná mesačná mzda dosahovaná v 1.polroku 1997 v SR. Vyššie ako priemerné mzdy prepočítané na jeden okres kraja boli dosiahnutéÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU TRENČIANSKEHO KRAJA 93