KONCEPCIA ROZVOJA MESTA NITRY - Mesto Nitra
KONCEPCIA ROZVOJA MESTA NITRY - Mesto Nitra
KONCEPCIA ROZVOJA MESTA NITRY - Mesto Nitra
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
2. Vybavenostno – výrobných zoskupeniach (VVZ) prevažne s lokalizáciou menšíchzariadení s nižšou závislosťou na doprave, spotrebe vody a tepla a s hygienickyneškodnými prevádzkami (prevádzky mestského významu predstavujú rozptyl výroby dookrajových polôh obytného územia) v lokalitách Horné a Dolné Krškany – pozdĺžNovozámockej ulice, Mikov dvor, Levická cesta, Mlynárce-Diely, Čermáň (tabuľka č. 1).V poľnohospodárskom odvetví je výroba zastúpená družstevným a štátnymhospodárstvom. Aktivizácia súkromného poľnohospodárskeho sektoru nie je na území mestavýrazná. Niektoré areály poľnohospodárskej výroby v poslednom období zmenili charaktersvojej prevádzky náhradou za prevádzky výrobných a nevýrobných služieb.Rozvoj poľnohospodárskej zástavby sa podľa charakteristických vlastností môže lokalizovaťv produkčných oblastiach (PO) (s kapacitnými a priestorovými podmienkami) v navrhovanýchlokalitách: Párovské Háje, Janíkovce, Dražovce, Štitáre, Kynecká dolina, Krškany (tabuľka č.3).Pre potreby samostatne hospodáriacich roľníkov sa pripúšťa budovaniemalokapacitných zariadení pre poľnohospodársku výrobu len ako súčasť (prístavba,hospodársky dvor) vlastnej obytnej stavby v lokalitách Párovské Háje, Veľké Janíkovce,Dražovce, Horné a Dolné Krškany.Pre posudzovanie lokality a kapacity zástavby skladovacími objektami sa k týmtoprihliada ako k priemyselnej zástavbe. Sklady vyžadujúce rozsiahle hygienické pásmo, alebopriestorovo náročné, je možno umiestňovať v rámci výrobných zoskupení. Skladys minimálnym ochranným pásmom a primeranými priestorovými nárokmi v rámcivybavenostno-výrobných zoskupení.2.5 VYBAVENOSTNÁ ZÁSTAVBAZástavbou pre vybavenosť treba rozumieť skupinu stavieb, príp. stavbu slúžiacu prevybavenosť (občiansku vybavenosť), alebo pre vybavenosť ako prevažujúcu funkciu (viac ako50 % podlažnej plochy stavby slúži pre vybavenosť).Konkrétne stavebné druhy reprezentujúce vybavenostnú zástavbu:- zariadenia školské, kultúrne, športové a rekreačné, zdravotnícke, sociálne, maloobchodné,veľkoobchodné, ubytovacie, stravovacie, veľtržné, nevýrobné, výrobné a opravárenské.Z hľadiska majetko-právneho postavenia stavebníka rozlišujeme:- komerčnú vybavenostnú zástavbu (stavby realizované súkromnými stavebníkmi a slúžiacepre vlastnú potrebu, alebo pre vytvorenie zisku – kapacitne neriadená vybavenosť),- nekomerčnú vybavenostnú zástavbu (stavby realizované v rámci programu výstavby, resp.sociálnej výstavby mestom alebo štátom – kapacitne riadená vybavenosť).Z hľadiska potreby rozlišujeme:1. základná vybavenostná zástavba predstavuje druh vybavenosti, ktorá napĺňa základnéľudské potreby, a preto je ju nutné dobudovať v rámci centier jestvujúcich obytných súborova obytných území a súčasne vytvoriť územné podmienky pre zakladanie lokálnychvybavenostných centier v novonavrhovaných lokalitách pre obytnú zástavbu. Neumiestňovaťsem podľa možností nadmestské funkcie.krátkodobý výhľad:- základnú občiansku vybavenosť dobudovávať v rámci centier obytných súborova obytných území Klokočina, Čermáň – Martinák, Diely, Zobor, Janíkovcedlhodobý výhľad:- vytvárať územné podmienky pre založenie nového centra základnej vybavenosti naPárovských lúkach