t é m aAko sa z Mauglího stala dámaŤažko postihnuté deti dostali od Odzganovcov šancu na kvalitnejší a lepší životVytypovala si deti, ktoré by zvládli integráciumedzi zdravých rovesníkov. HankaOdzganová pracovala vtedy ako špeciálnapedagogička v Domove sociálnych služiebpre telesne postihnuté deti na Mokrohájskejulici v Bratislave. Vedela, že ak chcevytvoriť kontinuitu prostredia pre tietodeti, musí s nimi odtiaľ odísť. Neprekážalo,že obaja chlapci boli vozičkári, potrebnébolo, aby mali zachovanú jemnú motoriku.S manželom si vybrali tri deti, osem rokovsú pestúnmi.Skoro dospeláci sa o<strong>sam</strong>ostatňujúNajstarší Matej, ktorý sa narodil s rázštepomchrbtice, má dnes dvadsať. Zhruba pred rokomsa vrátil k biologickej matke a študuje napriemyslovke. Kedysi ju zbavili starostlivostio deti pre psychiatrické ochorenie. Hanka:„Sme v kontakte, mailujeme si. Zdá sa, že jespokojný a to je dobre.“ Mladší Vojto, ktorýsa rovnako narodil s rázštepom chrbtice, másedemnásť. (Jeho biologická matka sa nedokázalavyrovnať s tým, že sa jej narodilo postihnutédieťa.) „Vrátil“ sa na Mokrohájsku,študuje na gymnáziu, chce byť právnikom.„Biologických rodičov má vzdelaných, vedia,čo to pre budúcnosť chlapca znamená, súdo toho zainteresovaní, aj oni sú s Vojtkomv kontakte,“ vysvetľuje Hanka.Hodení do vodyDnes trinásťročnú Evku, ktorá navštevujeosemročné gymnázium, zase nechala ponarodení matka v nemocnici. Dodnes nepoznásvoje korene. Prišla na svet predčasne,o. i. mala zníženú imunitu, nezrelý centrálnynervový systém. Časté infekcie spôsobili, žehrdlo mala spredu otvorené. „Bolo to s ňouvšak jednoduchšie, mala iba štyri roky a sozlými návykmi sa ľahšie pracovalo. Nebolojej rozumieť, mala ťažkú dysláliu. Na zlepšeníreči sme pracovali hodiny denne. Chlapcovškolákov sme museli naučiť žiť s diagnózouinkontinencie, používali plienky. Využívalisme služby špeciálneho fyzioterapeuta, učilisme ich dýchať a mnohé iné.“ Spomienkyožívajú: „Adaptačná fáza bola veľmi ťažká.Deti si stále mysleli, že sa objaví sanitárkaa vymení nás. Maťo mal jedenásť a v noci saodmietal prebaľovať, lebo to predtým robilasanitárka. Tlačili sme ich však do <strong>sam</strong>ostatnosti,postupne si zvykli. Zvládli základnúškolu spolu so zdravými, no dali zabrať, nevedelipracovať <strong>sam</strong>ostatne, bolo sa trebas nimi intenzívne učiť.“ Hodení do vody sanaučili plávať. Prekonávali prekážky, s ktorýmiby sa aj tak stretli v dospelosti.Evka ako zázrak„Evka bola taký malý Mauglí, emočne nezrelá,zraniteľná, zmorila nás všetkých. Neveriliby ste, ale ako päťročná mala diagnózu mentálnaretardácia. Ak sa však človek dieťaťuvenuje, tak sa dá veľa napraviť. Dnes ju najviacbaví hudba, tanec. Vďaka špeciálnemuzákroku MUDr. Hapča môže plávať.“ MameHanke povedala: „Kde by som bola, kebysom teba nemala.“ A mama kontruje: „Evkaje náš zázrak, ľudia mi vravia – ty si z nejurobila dámu. Všetci ju majú radi, je dobrávo svojom srdiečku.“ Evka s Vojtkom sa venovaliaj spoločenským tancom, on na vozíčku.Tancovali aj po finále Let´s dance, Evkav krásnych žltých šatách. Museli s tým všakskončiť, finančne to bolo veľmi náročné.Byrokracia a šok„Stále sme boli s manželom pripútaní k deťom.Ak sme potrebovali aspoň jeden deň„žiť“, pomohli nám z Návratu postrážiť deti.Aby k nám mohla chodiť dobrovoľníčka, vytvorilisme si občianske združenie. Vypomáhala,keď sme potrebovali ísť po úradoch,k lekárovi. Krútili sme sa medzi chorobami,operáciami... Keď mala Evka štyri roky, bolaako „besná“, nemohla byť ani na chvíľu bezdozoru. Štát to nedoceňuje.“ Popri tejto náročnejrobote sa Odzganovci stretávali naúradoch s byrokraciou, šokoval názor Hankinhozamestnávateľa, keď v začiatkoch žiadalaprimeranú mzdu ku svojej kvalifikácii:To (rozumej starostlivosť o deti) môže robiťaj žena z kravína...Brána života otvorená„Aj manžel v novembri odišiel, ale len zaprácou do Anglicka,“ vraví s úsmevom žena,ktorá dala deťom šancu na lepší plnohodnotnejšíživot. „Teraz gazdujeme spolu s Evkou,“smeje sa. A tá je vskutku šikovná. Hráaj na flaute, klavíri, po zdravotnej stránkeje relatívne z najhoršieho vonku. Občas ťažšiedýcha a rýchlo sa unaví. No užíva si svojmladý život naplno. Vďaka rodičom, ktorí jejotvorili bránu života.Eva LaukováVianoce boli trochu smutnejšie, oklieštenéo členov rodiny. Pri stole sa stretli mamaHanka, Vojtko a Evka.Evka s Vojtom pri tanci.Podľa mamy má Evka zlaté srdiečko.A – spravila z nej dámu.s t r a n a 12n e b y ť s á m | d e c e m b e r 2 0 0 7
t é m aKeď sa v profesionálnej rodinestriedajú deti aj chorobyV roku 1998 som s manželom začala uvažovať nad ďalšímdieťaťom, najlepšie dievčatkom. Vtedy sme mali už dvochsynov vo veku sedem a päť rokov a veľmi sme túžili po dcére.Vďaka Návratu sme v Bratislave našli našu Terezku.V tom čase mala tri mesiace a bola vhodnálen do pestúnskej starostlivosti. Navštevovalaju pravidelne matka. A bolatu ešte jedna vec - mala dve sestry. Naúrade nám povedali, že by bolo vhodné,aby deti boli umiestnené spolu napriektomu, že sa ešte nepoznali.Obavy striedala podporaStaršie dievčatá boli v DeD (vtedajšomSOS) umiestnené skôr, ako sa malá narodila.Asi dva týždne sme riešili, či zvládnemeprijať k našim dvom synom ešte tridievčatá. Dom máme veľký, miesta je tudosť. Rodičia nás našťastie podporili, ajkeď to bol pre nich poriadny šok. Chlapcovsme začali intenzívne pripravovať. Keďžetri deti boli vhodné len do pestúnstvaa mali šesť a štyri roky, najmenšia tri mesiace,podali sme si žiadosť o zriadeniepestúnskeho zariadenia. Kompetentníúradníci mi však ponúkli profesionálne rodičovstvo.Ponuku som prijala.Terezke potvrdili alergieOd mája 1999 sa náš život úplne zmenil,nastúpila som v detskom domove ako profesionálnyrodič. V diagnostickom centre,kde boli staršie dievčatá umiestnené, maupozornili na veľké výchovne problémynajstaršej z dievčat. Maličká Terezka párdní po príchode ochorela. Prejavil sa u nejatopický ekzém, mala problémy s trávením.Už v DeD, odkiaľ sme ju brali, násupozornili, že majú podozrenie na alergiuna kravskú bielkovinu. Terezke alergiu potvrdili.Prvé tri roky života som museladávať pozor na diétu. Nesmela jesť žiadnemliečne výrobky. Kupovali sme pre ňušpeciálne mlieko. Našťastie z toho vyrástla.Teraz má deväť rokov a je z nej peknéa šikovné dievča. Staršie sa zdali byť v pohode,ale opak bol pravdou.Slávka a batoh problémovSlávka mala problémy s pomočovaním, nevedelapomenovať ani bežné veci. Zapamätaťsi štvorveršovú básničku bolo nadjej sily a ak si ju aj zapamätala, nebolojej vôbec rozumieť. Slovnú zásobu malaneprimeranú veku. Diagnostikovali jej ajhyperaktivitu a hraničné pásmo mentálnejretardácie. Začali sme navštevovaťnefrológa, logopéda, pedopsychiatra. Potrebovalaokuliare, rehabilitáciu z dôvoduskoliózy. Jedla len chleba natretý s horčicou.Na varenú stravu nebola vôbec zvyknutá.Napínalo ju z nej. V septembri malanastúpiť do školy, čo vôbec nepripadalodo úvahy. Musela som jej vybaviť odkladškolskej dochádzky s tým, že po roku sauvidí, či bude zaškolená na základnej škole,alebo v špeciálnej. Celý rok bol jedenveľký kolotoč. Slávka sa však adaptovalaa začala neuveriteľnou rýchlosťou dobiehaťrovesníkov. Po roku nastúpila nazákladnú školu. V súčasnosti je ôsmačkas priemerným prospechom a všetkými príznakmizdravej puberty.Tichá Veronika skončila u psychologičkyVeronika bola veľmi tichá a najmenej problémová.Časom však bola z tej poslušnostitak unavená, že sme skončili u psychologičky.Začala mať úzkostné stavy, veľmičasto plakala a nevedela povedať prečoplače. Autogénny tréning bol úspešný. Veronikaje siedmačka, má výborné známkya intenzívne sa venuje cudzím jazykom.Veľkým impulzom v jej vývoji bola mojamama - teda Veronikina babka, na ktorúsa veľmi citovo naviazala.Naša profi rodina si skúsila „dlhodobé“i „krátkodobé“ pohotovostné profi rodičovstvo.Krátkodobo (35 dní) boli u násdeväťročné dvojičky. Ich matka bola naliečení. Deti boli zdravé a bola s nimi zábava.Po niekoľkých mesiacoch ma osloviliz úradu v Banskobystrickom kraji so žiadosťouo prijatie novorodenca, ktorého matkaodišla z pôrodnice. Chlapček žil u násšesť mesiacov, bol úplne zdravý a veľmiilustračné fotozlatý. Matka si medzičasom vyriešila probléms bývaním a dieťa si zobrala.Ďalší vývin ovplyvní aj prostrediePäť dní po jeho odchode k nám prišielďalší, tentoraz sedemtýždňový Andrejko.Matka s osvojením nesúhlasí, dieťa, ktorémá od narodenie zdravotné problémy,pravidelne navštevuje. Diagnostikovalimu ťažkú polyvalentnú potravinovú alergiu,reflux, atopický ekzém, prieduškovúastmu. Je mu treba osobitne variť, dávaťneustále pozor, aby nezjedol niečo, na čoje alergický. Podávať mu pravidelne ránoi večer antihistaminiká, sprej na prevenciuastmatického záchvatu a kompletnepremastiť celé telo dvoma - tromi vrstvamikrémov a mastičiek na ekzém. Cez minuloročnéleto chlapček s nami absolvovaldvojtýždňový pobyt v Chorvátsku, ktorýmu veľmi prospel. Máme veľkú radosť, keďvidíme, ako sa pekne a primerane vekuvyvíja. Aj lekári nám potvrdzujú, že ďalšíjeho vývin bude do veľkej miery ovplyvnenýstabilným prostredím, v ktorombude vyrastať. Umiestnenie tohto dieťaťav profesionálnej rodine bolo podľa mňapríkladom efektívnej spolupráce určenéhoÚradu práce, sociálnych vecí a rodinyv Trenčíne a detského domova. Všetky tietodeti ostávajú stále v našich srdciach bezohľadu na to, či sú ešte u nás, alebo od násodišli. Ak si do života <strong>sam</strong>é odnášajú aspoňkúsok tohto pocitu, splnili sme si voči nimsvoje poslanie. Iveta KobydováZaložili detský domov na báze profi rodínV 2002 roku sme s manželom založili DeD na báze profesionálnych rodín. Motivovali násviditeľné výsledky našich detí a stagnácia sociálnych služieb v tejto oblasti. V DeD jeveľmi veľa detí, ktoré nemôžu byť osvojené, a to z rôznych dôvodov. Na pestúnsku starostlivosťsi zasa veľa ľudí netrúfa. Podľa môjho názoru najväčší problém je v obave zostretávania sa s biologickými rodičmi dieťaťa, v zdravotnom probléme, alebo ide o súrodeneckúskupinu, prípadne o staršie deti či deti iného etnika. Tieto deti majú minimálnušancu dostať sa do rodiny. Čiastočné riešenie vidím v profesionálnych rodinách.n e b y ť s á m | d e c e m b e r 2 0 0 7 s t r a n a 13