nebyt_sam_05-06_2007 - Asociácia náhradných rodín

t é m aNezastierame, neplašíme.Ale ani nebagatelizujemeRiaditeľka Detského domova Pohoda Ida Želinská: V rámci interakcií hovoríme otvoreneAk hovoríme o bábätkách, každý uzlíčeksi prináša so sebou do detského domovaštandardne podozrenie na vírus hepatitídytypu C, abstinenčné syndrómy, nízkupôrodnú hmotnosť, poruchy dýchania,predpoklad mentálneho postihu... Ale -veď keby rodičia týchto detí boli o. k.,neocitli by sa v detskom domove!Deti postihnuté. Aký je záujem náhradnýchrodičov o ne, resp. aké s nimi máteskúsenosti?Napriek tomu, že nemáme zdravotníckypersonál, cez náš detský domov prešlov uplynulých dvoch rokoch sedem detís ŤZP, najmä mentálnym. Iba jednéhochlapca sme „dali preč“ - do špecializovanejskupiny v inom detskom domove.Náhradní rodičia? Hm... čistá fikcia. Ľudiamajú strach.Dá sa odhadnúť, aké percento detí, prichádzajúcichku vám, je nejakým spôsobomhendikepovaných, so špecifickýmiproblémami?Keby sme chceli, mohli by sme o každomz nich hovoriť ako o dieťati so špecifickýmiproblémami. Nechceme. Všetko horeuvedené sa dá krásne (aj keď iste namáhavo)zvládať v domácej starostlivosti.V poslednom období v rámci siete trinástichprofesionálnych rodín, ktorú máme,vieme poskytnúť starostlivosť pre každédieťa, ktoré k nám prichádza. Máme snahunevyužívať diagnostické lehoty, ak - takiba na nevyhnutný čas, kým sa rodina uvoľní.Je pravdou, že sa snažíme vyhnúť deťom,ktoré majú vážny (ťažký) zdravotnýpostih: deťom s rázštepmi chrbtice, hydrocefalom,mikrocefalom... Opäť nie preto,že by sme ich nechceli, ale preto, žev Bratislavskom kraji máme tri iné detskédomovy, ktoré majú zdravotnícky personála potrebné kompenzačné vybavenie. (Myzasa poberieme všetkých chuligánov...)Máte deti s ťažkým postihom v profesionálnychrodinách?Áno, napríklad nevidiaca Lucka s mentálnehendikepovanou Lenkou, 1200-gramovédvojčatá Macka a Milko... Sú to neporovnateľnépokroky, čo s nimi naši profi rodičiadokážu. Škoda, že nie je veľa takýchsuper ľudí, ktorí by dokázali prijať tietodeti do svojho súkromia a dať im to, čorodičia dávajú bežne „svojim“ deťom,Budúci osvojitelia majú možnosť nahliadnuť nielen do aktuálnejdokumentácie, ale vidieť dieťa „v čase“, to znamená vidieť,ako zabojovalo so svojou diagnózou, aké pokroky v ktorýchživotných etapách robilo.keď sa narodia s hendikepom. Lásku, úctua šancu na dôstojný život.Ako sa nádejní rodičia dozvedajú, žedieťa má nejaké zdravotné problémy?My v rámci interakcií hovoríme otvorene.Ale nielen o tom zlom, ale aj o výzvach,ktoré so sebou prináša postih. Budúciosvojitelia majú možnosť nahliadnuť nielendo aktuálnej dokumentácie, ale vidieťdieťa „v čase“, to znamená vidieť, ako zabojovaloso svojou diagnózou, aké pokrokyv ktorých životných etapách robilo a pod.Určite nezastierame. Nebagatelizujeme.Ale ani neplašíme. Taká hepatitída C -pred pár rokmi bola neliečiteľná choroba.Dnes? Je stále neliečiteľná, ale už existujeveľa prípravkov, možností...Dá sa „robiť“ s každým postihnutým dieťaťom?... tie dobré príklady ťahajú. Asi nikdynezabudnem na manželov, ktorí od násbrali dieťa s podozrením na hepatitídu C.Pri prezeraní videa a fotiek na úrade toakosi prehliadli, ale keď videli, že dievčatkoide z rodiny, kde sú ešte „vlastné“malé deti, kde sa jej neboja, kde ju hladiaa stískajú, tak zabojovali. Tvrdo. Sami vočisvojim predstavám o „ideálnom“ dieťati.Je ich...Eva Laukován e b y ť s á m | d e c e m b e r 2 0 0 7 s t r a n a 21