nebyt_sam_05-06_2007 - Asociácia náhradných rodín

t é m aDeravý zákon traumatizuje rodičovVážená redakcia Časopisu „Nebyť sám“. Povzbudená vaším obsahom chcem reagovaťna aktuálne skutočnosti týkajúce sa našej rodiny a možno povzbudím aj iné náhradné rodinyk tomu, aby sme spoločne reagovali na nedostatočnosť zákona o náhradnej starostlivosti.Obdivuhodná rodinka. Zľava prvý rad: Anna, Petra, Laura, druhý rad: Eleonóra, Erika, Ján,Erik, Mária Banasiewiczová a manžel Marián Banasiewicz.Na začiatku pár riadkov o nás. Od roku2000 prijatím poldruharočnej Noriky smesa stali náhradnou rodinou. Vďaka tejtopozitívnej skúsenosti sme v roku 2002obohatili našu rodinu o súrodeneckú dvojicuštvorročného Janka a dva a polročnéhoErika a súčasne sme čakali našu biologickúAničku, ktorá sa narodila v marci 2003.Prečo, keď najmladšiedieťa dovŕši šesť rokov,musím nastúpiť do zamestnania,v mojomprípade do radovuchádzačovo zamestnanie? Neviemsi dosť dobre predstaviť,ako to potom zvládnem.Poviem to možnotvrdo: ak ja toľko robímpre štát a deti, nemôžeštát niečo urobiťaj pre mňa???Chcem sa deťom venovať naplnoKeďže tieto deti sú v pestúnskej starostlivosti,majú nárok na opakovaný príspevok,ja ako pestún mám nárok na opakovanýpríspevok náhradnému rodičovi. Tentopríspevok sa zvyšuje, ak sa náhradný rodičstará o tri a viac detí, ktoré sú súrodencami.Nakoľko najmladšia Peťka nemá šesťrokov a neuplynuli tri roky od zverenia dopestúnskej starostlivosti súdom, ja akopestún som automaticky bola preradenána rodičovský príspevok, prichádzamo zvýšenie mesačne vo výške 3 240 korún,ročne je to 38 880 korún. Nemôžem si vybraťtú dávku, ktorá je pre moju Namiesto jedného dieťaťa triNakoľko sme obaja cítili, že môžeme daťdomov ešte jednému dieťatku, v roku 2005sme požiadali o zapísanie do zoznamu žiadateľovo dieťatko. Vo februári 2006 smenavštívili príslušný úrad. V zozname žiadateľovo jedno dieťatko sme boli na 102.mieste, čo nás dosť prekvapilo, ale súčasnenám predostreli potrebu umiestniťsúrodeneckú trojicu: desaťročnú Eriku,sedemročnú Lauru a trojročnú Peťku. Nakoľkobývame v štandardnom trojizbovombyte, naša prvá reakcia bola záporná. Pomesačnom uvažovaní, prebdených nociachsme prišli k záveru, že aj stiesnené bytovépodmienky sú viac ako detský domov.Dievčatá k nám prišli koncom marca 2006.Súčasne sú všetky tieto deti v pestúnskejstarostlivosti, okrem Noriky, ktorá je užadoptovaná.Trochu aj o našich radostiachAby som nebola taká pesimistická, aspoň pár riadkov o našich radostiach. Letné prázdninysme prežili v pohode, časť z nich na dedkovej chate neďaleko Varšavy v prekrásnomprostredí lesa, ale aj prehliadkou ZOO a múzea Varšavského povstania. Chlapci si prišlina svoje, keď spolu s dedkom stínali stromy, dievčatá mohli byť aj lesné víly poobliekanév obnosených šatách. Skrátka, bolo nám fajn. Keď sme sa po mesačnom pobyte vrátilidomov, predsedníčka nášho klubu náhradných rodín „Hniezdo" Hanka Franková nás privítalaponukou stráviť jeden deň v Aquacity v Poprade. Túto ponuku sme prijali, nakoľkofinančné možnosti nám nedovoľujú absolvovať takýto deň. Po dohodnutom stretnutí smepripravení vplávali do bazénov. Bol to raj pre deti: tobogany, termálna voda..., uvedomilasom si, ako blahodarne voda pôsobí. Od pol jedenástej až do piatej poobede boli detivo vode. Keby neboli také vymočené a unavené, ostali by vo vode aj do desiatej večer.Nielen deťom, ale aj mne dobre padla táto voda na boľavú chrbticu. Ešte sme nevyšliz parkoviska na hlavnú cestu a naša Peťka už v sedačke spala. Všade, kde deti prišli,chválili sa, akí sú dobrí plavci. Po mesiaci a pol členovia klubu ,,Hniezdo" zorganizovalispoločné púšťanie šarkanov na veľkom kopci neďaleko malebnej dedinky Prímovce, kdebýva náhradná rodina Zemčáková. Vietor bol až príliš priaznivý (mnohé igelitové šarkanypotrhal), no keďže náš šarkan bol zhotovený z látky, lietal výborne. Už teraz sa tešímena ďalšie akcie, na spoločné rozhovory týkajúce sa našich radostí aj starostí.s t r a n a 8n e b y ť s á m | d e c e m b e r 2 0 0 7