diskusia Rómske dieťa v náhradnej rodine - Asociácia náhradných ...

O rómskom folklóreS A R BUČHOS?S A R TUTV I Č I N E N ?Ako sa voláš?ME SOM MÁRIA.Volám sa Mária.KETAR SAL?Odkiaľ si?Ž I L I NATAR.Som zo Žiliny.KA J DŽAS?Kam ideš?DŽAV BABAKE.Idem za babičkou.Odkedy Rómovia odišli zo svojej pravlastiIndie do Európy, čakal ich osudvečných tulákov, neskôr štvancov. Putujúceskupiny Rómov sa naučili žiťv neustálom provizóriu, pripravení kedykoľvekzbaliť minimum vecí, čo vlastnilia odísť s nádejou na lepší život. Putovalinielen z miesta na miesto, ale aj z krajinydo krajiny hnaní rôznymi motívmi,zjednotení rodinnými a rodovo-skupinovýmizväzkami. Pri takomto spôsobeživota nezanechávali za sebou materiálnehodnoty, nestavali chrámy, nevytváraliliteratúru. To najcennejšie, čo majú —životné múdrosti, skúsenosti a príbehysi Rómovia odovzdávali priamo, ústnympodaním z generácie na generáciu.Donedávna si rozprávali rozprávky —parami sa, a dodnes si spievajúpiesne -glľa a rozprávajú hádanky,vtipy, príslovia.Rómske rozprávky môžeme rozdeliť dodvoch veľkých skupín:bare p a r a m 1 s a (dl hérozprávky),ktorésav podstateprekrývajú svltezlko param 1 s 1 (hrdinskými rozprávkami)charňe paramlsa (krátkerozprávky) často označovanéako pherasuňl aleboš m 1 š n o p a r a m 1 s i(smiešne rozprávky).Bare paramlsa - dlhé rozprávkyrozprávali spravidla muži našpeciálnych verejných rozprávkovýchposedeniach. Aj keď ženy nemohli byťrozprávačky, posedení sa zúčastňovalia rozprávky doma prerozprávali deťom,ktoré mali často na verejné seansy zakázanýprístup.Rozprávkové sedenie, ktoré niekedynavštívili až stovky poslucháčov, viedolbaro parami sar1 s - veľkýrozprávač. Publikum tvorili dospelíľudia, chovali sa ticho, disciplinovane,no smiech, výkriky hrôzy či nadšenia,rozprávača povzbudzovali k úžasnýmprednesovým, mimickým a hereckýmvýkonom. Rozprávač za odmenu dostávaltabak, prípadne mu mladí chlapcinarúbali drevo. Podobne odmeňovanýbol aj majiteľ domu, v ktorom sa uskutočnilostretnutie.Rozprávka bola šukar - peknáa rozprávač baro — veľký vtedy, akdokázal zachovať logický sled udalostí,využívať známe motívy a formulky(napr. typická úvodná formulka: „Bol,nebol, môj sladký, požehnaný a šťastný Božea ešte k tomu aj spravodlivý, bol jedenRóm..."), no ak zároveň improvizoval,aktualizoval a pretváral rozprávku.V jednom príbehu sa stretávajú draciso sociálnymi pracovníčkami, okrídlenékone a čarodejnice s prezidentom, kráľpoužíva telefón, vozí sa Mercedesom,princezná letí lietadlom do začarovanejkrajiny.Charne paramlsa - krátkerozprávky mohli rozprávať muži ajženy buď pri špeciálnych rozprávkovýchstretnutiach v prestávkach medzi hrdinskýmirozprávkami, ale aj kedykoľvekinokedy. Krátke rozprávky sa dajú rozdeliťdo dvoch hlavných skupín:Rozprávky o prešibanom Rómovi, ktorýprekabáti lakomého farára, bohatéhosedliaka, či spupného kráľa, pripomínajúpríbehy o Nasredinovi. K tomuto typupatria aj rozprávky o hlúpom Rómovi,paralela k slovenskému hlúpemu Janovi.Eroticky ladené dekameronské humorkytvoria druhú skupinu krátkych rozprávok,nazývaných d ž u n g a 1 e paramlsa- sprosté rozprávky.Hádanky - Hin man ajsič h a j , so...Pre dobrú hádanku je dôležitá zakotvenosťv tradičnej kultúre. Podľa toho ichRómovia rozdeľujú na tie, ktoré každýpozná a na tie, ktoré ešte nikto nepočul.Odpoveď na hádanku, ktorú každýpozná, je skúškou rómstva. Ten, ktodokáže správne zodpovedať túto chronickyznámu hádanku, (napríklad štyriabratia pod jedným klobúkom — odpoveďstôl), je posudzovaný ako správnyRóm. Pre rómske hádanky je typickáúvodná formulka: Hin man ajsi čhaj —mám takú dcéru, ajsi phen — takú sestru...Uvedený príbuzný je vec, ktorútreba uhádnuť.Špeciálnym druhom hádaniek sú slovnéhračky.Piesne - g 1 TaRómsku ľudovú poéziu nachádzamev textoch piesní. Rozoznávame dve skupinystarých tradičných piesní:h a 1 g a t óčardášestrana 2nebyť sám | október 2004