diskusia Rómske dieťa v náhradnej rodine - Asociácia náhradných ...

ozhovorJe to búranie bariér, medzi bielymia farebnými, medzi, náhradnými a nenáhradnými,medzi vzťahmi ako takými.Myslíte si, že je dobré identifikovať saako Róm?Mnohí sa neprihlasujú k rómskemuetniku. Poznáme lekárov, inžinierov,sudcov, kde na prvý pohľad vidíte, že jeto Róm, ale on sa to hanbí povedať,lebo by napr. stratil klientov. Je ľahképovedať - ja som cudzinec. Mňa častopokladajú za Albánku, nechcú veriť, žesom Rómka. Tak sa pýtam, čo mámchodiť v kroji, alebo nehovoriť čistouslovenčinou? Môžem sa s vami rozprávaťaj rómsky, len či mi budeterozumieť?Máte aktivitu, ktorá je zameraná napodporu rómskej identity?Napríklad benefičný koncert je takouaktivitou. Ide nám o to ukázať našukultúru, históriu, odkiaľ sme prišli.Nedávno sme si pripomenuli rómskyholokaust. 8. apríla oslavujeme deňRómov. Pre nás Rómov je to dôležitýsviatok. Sme tu, sme Rómovia.A zvyky?To Rómovia nemajú. Je naozaj typickárómska svadba, krst, pohreb, ale sviatkycez rok sa špeciálne „rómsky"neslávia.A rómsky súbor?Pravdaže v Bystrici pôsobí Ternipenod 1985 roku. Ja som tam 16 rokovtancovala, teraz tam chodí môj syn.Vy ste žena s dvoma motormi. Odkiaľčerpáte silu?Z rodiny. Keď si chcem naozajoddýchnuť, ideme s celou našou rodinouna návštevu k nejakej inej rodine.Či už náhradnej alebo nie. Rodina jezáklad. Ja skutočne staviam všetkymoje kocky na rodinu. Ak by sa celérodiny nezapájali do všetkých mojichaktivít, nemalo by to zmysel. Rovnakomoja rodina: manžel, rodičia, svokrovci,švagrovci - oni so mnou žijúvšetkými problémami a akciamiŠachovnice. Nikdy by som nemohlarobiť to, čo robím, ak by som nemalapodporu rodiny.Čo vaša pôvodná rodina?Mám dve mladšie sestry. Sme normálnabežná rodina. Do siedmych rokovsom vyrastala v komunite a potom smeuž bývali v paneláku v Sásovej, kde smeuž 18 rokov. Teraz v tej komuniterobím, rada sa tam vraciam.Ivana CickováAko ste si tam budovali rešpekt?Ťažko. Ťažko sa robí tam, kde vásľudia poznajú. A pokiaľ majú tí ľudiaskúsenosť, že tam pôsobilo x organizáciía všetky sa len viezli po ich chrbtocha veľmi rýchlo odišli, tak sa i navás tak pozerajú. Prišla - odíde.Ja som ich zvolala, ešte sme nebolizaregistrovaní. Oni hovorili, čo bypotrebovali, čo by sa dalo. A keďpotom prišla naša prvá akcia — heloween— tak do toho išli tri generácie:dieťa, matka i stará matka.Ako ste sa rozhodli pre dieťa z detskéhodomova?Ja som vedela, že už ďalšie dieťa nebudemmôcť mať. Môj bratranec máv adopcii dieťa, takisto svokor bolz detského domova, vzdialený bratranecmá tri deti z domova... Stálesom čakala že sa stane zázraka budem mať svoje dieťa. Trvalo midlho, kým som sa rozhodla.Keď som vošla do detského domovaa videla som to tam, tak to bolo premňa strašne ťažké. Cítila som:musím niečo spraviť pre tieto deti.Tá chvíľa sa mi naozaj vryla dosrdca, zvolala som mojich okolitýchnáhradných rodičov, ja sama ešte lenžiadateľka a povedala som im:Musíme s tým niečo urobiť. A onima podporili. To bola tá štartovaciaiskra na vznik ŠachovniceSpomínate si na svoje školské roky?V triede ste boli viacerí Rómovia?Boli sme len dve. Ale v škole to bolovýborné. Dokázali sme jesť všetciz jedného taniera. Nemala som v školenikdy problémy ani na základnej, anina strednej škole. Môj otec bol veľmiaktívny, mal vysokú školu, učil, bol ajposlancom za mesto Banská Bystrica.On je pre mňa vzorom, že netreba byťpasívny, ale treba niečo začať robiť.S rasizmom nemáte v Bystrici problémy?V Banskej Bystrici pracuje organizáciaAntira. Na každej škole, kde napádajúdeti (a verte, stáva sa to nie len slovne,ale aj fyzicky), „nasadíme" túto organizáciu.Často stačia informácie,a magister, pán Bučko, vie zaujať a viemeniť pohľady detí na „iných".Už vieme, že brániť sa krikom nemázmysel. Tým sa bariéra rasizmu neodbúra.Lepšie je, keď tam ide „špeciálnajednotka". Keď som raz bola s nimiv škole, končilo sa to tým, že chlapec,ktorý svojmu rómskemu spolužiakovinadával, že je čierny a že smrdí,a dokonca ho zbil, bez toho aby hok tomu niekto vyzval, šiel za týmRómom a so slzami v očiach mupodával ruku. Požiadal ho o prepáčenie.Po jednom takomto stretnutí samení aj atmosféra v celej škole.Čo myslíte, prečo je tak veľa rómskychdetí v domovoch ?Už som o tom rozmýšľala, V minulostibolo nemysliteľné, že by sa Rómkavzdala svojho dieťaťa. Svokrova mamapochádza z 24 detí. Aj keď chudobnežili, žili spolu. Mali domček, otec bolkováč, robili ako paholci. Ťažko, aledeti si vychovali.To, že matka odvrhnesvoje dieťa, je pre generáciu teraz 80-ročných žien nepochopiteľné.Takže aj teraz sú v rómskej komunitetakí, ktorí to odsudzujú?No pravdaže. Dať dieťa do detskéhodomova je v prvom rade nezodpovedné,strana 4 nebyť sám | september 2004