SG12
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
O S O B N O S Ť<br />
Cesta ku kapucínskemu kláštoru, 1945<br />
Pred svojím vysvätením aj po ňom vo<br />
vnútri zvádzal trvalý boj s pochybnosťami,<br />
lebo sa necítil byť hodný vykonávať<br />
svoje povolanie. Vedel sa tak<br />
pohrúžiť do rozjímania a modlitieb,<br />
že jeho omše trvali tri hodiny. Veriaci<br />
to spočiatku hodnotili ako výstrelok<br />
a nazvali ho bláznivým mníchom.<br />
Jeho spolubratia v ráde si však<br />
všimli a začali zaznamenávať aj iné<br />
nevšedné skutočnosti, spojené s jeho<br />
osobou. Najprv to boli stavy extázy,<br />
do ktorých upadal, keď sa modlil. Páter<br />
Pio opakovane, na hodinu až dve<br />
za deň prestával vnímať svoje okolie<br />
a vo vytržení sa rozprával s bytosťami,<br />
ktoré videl pred svojím vnútorným<br />
zrakom. Na začiatku takého<br />
rozpoloženia mal zvyčajne vízie<br />
temnej a zlomyseľnej bytosti, ktorá<br />
na seba brala podobu mnícha, ženy,<br />
zvieraťa či démona. V takých chvíľach<br />
sa očividne bál a úzkostlivo volal<br />
na pomoc Ježiša. Potom prízraky<br />
zmizli a on sa rozprával so svetlými<br />
bytosťami, ktoré oslovoval „Ježiš“,<br />
„Mária“ 2 , alebo sa zhováral so svojím<br />
anjelom strážnym. Listy, ktoré písal<br />
v bdelom stave, sú rukolapným dôkazom,<br />
že nebol duševne chorý. Dá<br />
sa z nich vyčítať aj to, že najväčšiu pozornosť<br />
venoval úsiliu o vrúcnu vieru.<br />
„Aký je to oheň, čo spaľuje celú moju<br />
bytosť? Otče môj, ak nás Ježiš robí takými<br />
šťastnými na zemi, aké to bude<br />
na nebesiach? Zavše sa pýtam sám<br />
seba, či existujú ľudia, ktorí necítia,<br />
ako im hruď spaľuje Božský oheň…<br />
Mne sa to vidí nemožné, najmä ak<br />
sú to kňazi, alebo rehoľníci. Možno<br />
vravia, že oheň necítia, lebo ich srd-<br />
24<br />
SVET GRÁLU<br />
12 | 2007<br />
cia sú väčšie ako moje. Iba na základe<br />
takého zdôvodnenia sa môžem s nimi<br />
spojiť, aby som ich nemusel obviniť<br />
z toho, že sú nehanebnými podvodníkmi.“<br />
Pri omši často plakal. Raz od<br />
hlbokej vnútornej radosti, inokedy sa<br />
utápal v zármutku nad ukrižovaním<br />
Krista. Pochybnosti niektorých mníchov<br />
nad tým, či sa Pio nestal obeťou<br />
vlastnej fantázie pominuli, keď sa<br />
stali svedkami udalostí, nad ktorými<br />
zostáva rozum stáť.<br />
DIABOLSKÉ ÚTOKY<br />
V kláštore, v ktorom Pio strávil celý<br />
život, bola tamojšia komunita zakrátko<br />
presvedčená, že sa v jeho izbe<br />
často deje niečo desivé. Obavy nevzbudzovali<br />
ani tak jeho slová a opisy,<br />
ktoré vyslovil ako ospravedlnenie za<br />
občas neznesiteľný hluk. Mnísi ho<br />
mnohokrát našli v noci alebo nad<br />
ránom ležať v bezvedomí na dlážke.<br />
V izbe býval rozmetaný nábytok, prikrývky,<br />
knihy, steny postriekané atramentom.<br />
Čo bolo horšie, na tele mnícha<br />
našli rozsiahle pomliaždeniny<br />
a odreniny. Raz mu musel privolaný<br />
lekár naprávať zlomeniny na rukách.<br />
Bolo nemožné uveriť, že by si takéto<br />
bolesti spôsobil niekto sám. Pio tvrdil,<br />
že je v noci obkľúčený ohavnými postavami,<br />
ktoré ho nútia, aby sa vzdal<br />
svojho pokánia a úsilia o duchovnú<br />
dokonalosť. Tieto udalosti mu spôsobovali<br />
veľké duchovné i telesné muky,<br />
takže spočiatku pre to upadal do zúfalstva.<br />
V roku 1912 napísal: „Zápas<br />
s peklom sa dostal do bodu, kde už<br />
nemôže ďalej pokračovať. Loď s mojou<br />
dušou čoskoro pohltia vlny oceánu.<br />
Otče môj, ja už skutočne nevládzem<br />
ísť ďalej…“ Navyše ho sužovali<br />
myšlienky o vlastnej menejcennosti.<br />
„Boh odhrnul závoj, ktorý zakrýval<br />
moju nečistotu. Nakoniec mi pred<br />
očami odhalil všetky moje skryté slabosti.<br />
(…) Mojím žalobcom nie je človek,<br />
ktorému sa môžem ľahko ospravedlniť<br />
za svoje správanie, ale Boh,<br />
sudca, u ktorého sa nedá odvolávať,<br />
a medzi neho a mňa sa nemôže postaviť<br />
nijaký advokát.“ V tomto temnom<br />
období mu neboli útechou ani vízie<br />
nebeských zjavení, lebo v ich svetle,<br />
ako písal Pio, ešte viac videl svoju<br />
„ničotnosť“.<br />
EXORCIZMUS<br />
Exorcizmus je úkon v cirkvi, ktorý<br />
má prostredníctvom modlitby pomôcť<br />
človeku posadnutému „zlým duchom“.<br />
V psychiatrickej terminológii<br />
sa tento stav označuje ako ťažká schizofrénia.<br />
Postihnutý sa často správa<br />
ako zmyslov zbavený, niekedy veľmi<br />
hrubo. Stovky ľudí sa v blízkosti pátra<br />
Pia stali svedkami toho, ako po jeho<br />
zásahu táto „choroba“ odišla a takto<br />
postihnutá osoba potom mohla viesť<br />
normálny život.<br />
Jeden z prípadov sa stal v júli roku<br />
1964. Do kostola v San Giovanni priviezli<br />
posadnutú ženu. Rozprávala<br />
neprirodzene hlbokým, dunivým<br />
hlasom. Keď zbadala pátra, zarevala:<br />
„Pio, dnes večer sa uvidíme“. V noci<br />
mníchov zobudil rachot ako pri zemetrasení.<br />
Predstavený kláštora sa<br />
prihnal do izby, kde našiel ležať pátra<br />
na dlážke s krvácajúcim čelom a tvárou<br />
posiatou modrinami. Na druhý<br />
deň však Pio znova pokračoval vo vyháňaní<br />
zlého ducha z postihnutej ženy.<br />
Iná posadnutá žena sa po príchode do<br />
kostola správala nesmierne panovačne,<br />
hovorila v mužskom rode a tvrdila, že
Change language