revue liečebnej pedagogiky - pro lp asociácia liečebných pedagógov

Prvý EPI záchvat prišiel v 23. mesiaci – epi bola farmakorezistentná. Následne bol
operovaný – prevedená bola resekcia kortikálnej dysplázie vľavo. Po opakovaných
epileptických záchvatoch a po operácii sa zvýraznila spasticita dolných končatín, najmä
PDK a zhoršila sa reč. Celkovo (podľa matky) nastal vývinový regres v správaní aj
v jednotlivých kognitívnych funkciách dieťaťa.
Diagnóza: Ide o dieťa s tuberóznou sklerózou, v stave po oper. mozgu. Pooperačne vznikla
pravostranná hemiparéza. Dieťa s oneskoreným psychomotorickým a rečovým vývinom.
Školsky neúspešné – ŠPU a ADHD. Laterálna preferencia – ĽHK.
Odborne bol sledovaný u neurológa, u ortopéda, u ORL.
Školská anamnéza:
Romanko pre časté ochorenia a primárnu diagnózu začal navštevovať MŠ aţ ako takmer 6ročný,
v rámci predškolskej prípravy, aj to ako vraví mama: „viac bol doma ako
v škôlke...“. Mal opakované infekcie horných dýchacích ciest a opakované otitídy (vyrastal
v silne fajčiarskom prostredí – obidvaja rodičia sú fajčiari!).
Od narodenia podľa matky s ním boli „výchovné problémy“. Bol veľmi ţivé dieťa, nechcel
spávať, mával záchvaty zúrivosti, často plakával, mal problémy s jedením – „nič nechcel
poriadne, len sladkosti...“. Všetko sa ešte zhoršilo po druhom roku, keď sa objavili
záchvaty, operácia. Prestal rozprávať a bol ešte podráţdenejší. Matka si nemohla od neho
ani na chvíľu oddýchnuť, bola nervózna, nevyspaná, unavená. Celá atmosféra v rodine bola
napätá. Keď mal Romanko cca tri roky matka druhýkrát otehotnela, ale v 10. týţdni
tehotenstva potratila („to kvôli „nemu, lebo som bola v ustavičnom strese...!“).
T. č. je Roman tretiak (rok mal OPŠD) a má problémy so správaním a s učením. Má
ťaţkosti v čítaní, v písaní (najmä diktátov), a aj v matematike. „Vie sa naučiť, ale si to
nepamätá.“ V správaní je veľmi agresívny – bije spoluţiakov, odvráva učiteľom, rodičom,
nadáva, klame, provokuje... Doteraz nevyhľadali odbornú pomoc, nakoľko „ich nikto
nikam neposlal!“. Boli raz u pedopsychiatra (na odporúčanie školy) so záverom: susp.
ADHD. (Predpísal im aj „nejaké“ lieky, ale matka nevie aké. Po nich bol Roman spavý.)
Rodinná anamnéza:
Rodičia chlapca majú stredoškolské vzdelanie, otec (33r.) je invalidný dôchodca, matka
(31r.) od skončenia strednej školy bola striedavo na MD, alebo nezamestnaná. T. č. pracuje
brigádnicky ako predavačka v hypermarkete.
Celkový dojem z matky Romana pôsobí akosi disharmonicky. Rozpráva neplynule,
odbieha od témy, prehnane a neprimerane k situácii gestikuluje, v beţnej komunikácii
pouţíva spontánne vulgarizmy zjavne si neuvedomujúc, ţe by to bolo niečo nie normálne.
Keď sa chceme dostať k hlavnému dôvodu ich návštevy u mňa, je potrebné matku
usmerňovať pomocnými otázkami.
Vzhľad pôsobí neupravene – neučesané vlasy, nekompletný chrup, obhryzené nechty na
zaţltnutých končekoch prstov. Pri komunikácii neudrţuje očný kontakt. Pozerá sa striedavo
na Romanka a striedavo na zem, prípadne si obzerá ruky. Keď chce zdôrazniť svoje
ťaţkosti, nasadí afektovane vysoký tón hlasu, ktorý jej miestami aţ preskakuje. Pri
komunikácii s ňou mám zmiešané pocity, dojmy a nie sú mi jasné napr. jej postoje
k vzniknutej situácii. Striedavo obviňuje Romanka, seba, manţela, učiteľov, dokonca aj
pôrodníka, ktorý „nezvládol“ dobre pôrod.
Revue liečebnej pedagogiky 9/2011 17