revue liečebnej pedagogiky - pro lp asociácia liečebných pedagógov

sociálnych skupín, rovnako aj otázkou odpútania od matky ako nevyhnutného predpokladu
zdravého rastu.
Prehľadná kompozícia i štruktúra jednotlivých kapitol umoţňujú čitateľovi objasniť príčiny
všetkého, čo môţe spôsobiť neexistujúce, nedostatočné či prisilné pripútanie sa dieťaťa
alebo snaha rodiča o predĺţenie obdobia splynutia, ktoré zdrţiava separáciu.
V úvode kaţdej z desiatich kapitol je čitateľ krátko oboznámený s teóriou témy
a následnými príkladmi z praxe, ktoré autor dopĺňa výkladom a moţnosťou riešenia
konkrétneho problému. Podstatná časť práce je tvorená práve kauzistickými ukáţkami.
Autor nazerá na problém z rôznych uhlov pohľadu, ozrejmuje príčiny vzniku
neuspokojivého i príliš intenzívneho primknutia sa dieťaťa k rodičovi, pomáha získať
prehľad pričinenia rodiča o zdrţanie a prekročenie, resp. pretiahnutie etapy splynutia.
Kniha začína popisom splynutia. Väzba matka – dieťa začína uţ v priebehu tehotenstva,
avšak blízky vzťah vzniká aţ po pôrode. Dieťa je pripútané k matke, ktorá mu vytvára
podmienky potrebné pre ţivot a zdravý vývin, t. j. dojčenie, starostlivosť, ochrana. No aj
napriek tejto nevyhnutnosti, autor zdôrazňuje potrebu odpútania sa od dieťaťa tým, ţe
matka svoje reakcie toľko nepodriaďuje dieťaťu, a umoţňuje mu vnímať seba ako oddelenú
bytosť, schopnú čeliť prekáţkam. Ďalší vývin sa potom javí ako séria separácií: odlúčenie
od prsníka, časti seba prostredníctvom osvojenia hygienických návykov, postupné
odlúčenie od učiteľky v materskej škole, od obľúbenej hračky, zvieraťa, kamaráta, či
blízkeho človeka.
Autor sa venuje jednotlivým formám oddelenia súvisiacimi so spánkom, školou,
hendikepom, hospitalizáciou, úmrtím rodiča, rozvodom rodičov, ktoré sú cenným
obohatením i konkrétnou ukáţkou utvárania zdravej väzby medzi rodičmi a deťmi.
Aj keď autor prirovnáva striedavú starostlivosť o dieťa po rozvode rodičov
k Šalamúnovmu rozsudku, neupiera otcom ich práva, naopak, podčiarkuje významnú úlohu
otca v ţivote dieťaťa pri jeho separácii. Preto vyzdvihuje model „optimálneho striedania“
v podobe ročného intervalu – napr. dieťa rok chodí do školy v starostlivosti jedného rodiča
s moţnosťou návštev druhého rodiča a ďalší rok naopak; alebo absolvuje základnú školu
u matky s umoţnenými stretnutiami otca a strednú školu u otca s dohodnutými stretnutiami
matky. Pri striedavej starostlivosti je podstatné, aby bol tento reţim vyhovujúci ako pre
rodiča, tak i pre dieťa.
V podkapitole Umenie utekať autor prináša zaujímavý pohľad na úteky dospievajúcich detí
z domu, ktoré nemusia byť ţiadnou poruchou osobnosti, ale známkou dobrého psychického
zdravia, pretoţe sú dôkazom túţby po nezávislosti, vyslobodenia sa spod rodičovskej
kontroly. Prínosné sú jeho skúsenosti s adoptovanými deťmi, keď hovorí o ţivote bez
minulosti, či neschopnosti odlúčiť sa od vlastných koreňov.
Záverečná kapitola ponúka reflexiu samotného autora z pozície detského psychiatra pri
napomáhaní separácie. Priznáva, ţe aj psychoterapeut je len človek s dávkou náklonnosti
a empatie, ktorý na istý čas splynie s pacientom, aby sa neskôr, po úspešnej terapii, mohol
od neho odlúčiť.
Čitateľ určite ocení prepojenie jednotlivých kapitol konkrétnymi príkladmi z praxe, na
ktorých sa ozrejmujú príčiny vzniku problému vzťahovej väzby a následnej separácie.
Pútavo, zrozumiteľne a jednoducho napísaná publikácia je inšpiráciou pre rodičov,
vychovávateľov, terapeutov, psychológov, sociálnych pracovníkov, študentov týchto
odborov, ale zároveň by mohla byť spätným zrkadlom pre laickú verejnosť, pri
Revue liečebnej pedagogiky 9/2011 51