revue liečebnej pedagogiky - pro lp asociácia liečebných pedagógov

- sluchová diferenciácia reči,
- rozlišovanie mäkkých a tvrdých slabík,
- sluchová diferenciácia dĺţky slabík,
- rozlišovanie figúry – pozadia,
- stimulácia sluchovej pamäti,
- nácvik sluchových sekvencií,
- cvičenia na koncentráciu pozornosti (podľa Pokornej),
- cvičenia na tréning krátkodobej, pracovnej a sémantickej pamäti (pracovné listy
z Memory centrum).
V oblasti zlepšenia životosprávy a zlepšenia stravovacích návykov – na moje
odporúčanie sa realizovala konzultácia matky aj Romana s ústavnou asistentkou výţivy.
Cieľ: nutričná terapia ako podporná terapia pri náprave ADHD, náprava nesprávnych
stravovacích návykov, zostavenie diéty na zníţenie príjmu cukrov v strave, zníţenie
telesnej hmotnosti, obmedzenie príjmu potravín s potravinárskymi prísadami („éčka“ –
umelé príchute, farbivá, konzervačné látky).
5 Zhodnotenie stavu pri odchode z nášho zariadenia
U Romana prišlo ku kvalitatívnemu zlepšeniu stavu počas jeho posledného pobytu v našom
zariadení v mnohých oblastiach. Výhodou tohto pobytu u nás bolo aj to, ţe matka tu bola
s Romankom sama – bez ostatných členov rodiny (bez bračeka, bez otca, bez starých
rodičov...), a tým sa im naskytol väčší priestor na spoločné trávenie času, spoločnú
komunikáciu... Uţ tento fakt sám o sebe pre nich pôsobil „terapeuticky“. Našli si k sebe,
keď uţ aj nie „cestu“, tak aspoň „smer“. Matka pripúšťa isté „chyby“, ktorých sa dopúšťajú
vo výchove a čo je podstatné: cielene sa ich snaţila a snaţí prehodnocovať a odstraňovať.
Uvedomila si, ţe je potrebné začať „riešiť“ nielen „negatívne hodnotiť“, ţe toto je len
začiatok „rozuzľovania“. Je potrebné doma vyhľadať odborníkov, ktorí vedia Romankovi
správne pomôcť.
Pre samotné dieťa zmena správania k nemu zo strany matky, zistenie, ţe nie je „hlúpy“
a lenivý, ale ţe sa mu dá ešte pomôcť, malo nesmierny význam pre jeho sebaúctu,
sebahodnotenie, a prejavilo sa aj vo väčšom sebavedomí.
Tešil sa, ţe si našiel nových kamarátov, ţe napísal prvýkrát diktát len s 5 chybami, ţe má
veľa darčekov pre otca a brata, ktoré sám vyrobil (a boli naozaj pekné), tešil sa, ţe u nás
schudol, ţe sa mu zlepšil zdravotný stav...., ale aj z toho, ţe sa dal ostrihať... Dôvodov na
radosť zrazu bolo dosť! Dôleţité je, ţe sa naozaj Romanko naučil „tešiť“! (A spolu s ním aj
jeho okolie.)
Na záver ešte jeden dodatok:
Pokiaľ by učitelia v beţných ZŠ boli podrobnejšie oboznamovaní s problematikou ŠPU,
bolo by moţné predchádzať mnohým konfliktným situáciám v školách a v rodinách, veľa
detí by nemuselo preţívať pocit bezmocností, výsmechu, hanby, poniţovania... bolo by
oveľa menej takýchto prípadov.
Revue liečebnej pedagogiky 9/2011 23