11.09.2020 Views

Inžinierske stavby 4/2020

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

Analýza: Doprava v regiónoch<br />

Cesty II. a III. triedy sú pre traktoristov. My máme<br />

diaľnice<br />

Cesty II. a III. triedy sú pre traktoristov. My máme diaľnice. Táto úvaha je taká nešťastná ako myšlienka, že zlato je nad soľ. Možno sa tento<br />

článok uvedený v odbornom časopise začína ako rozprávka, je to však veľmi zlá rozprávka. Presne ako stav našich ciest II. a III. triedy.<br />

V snahe dobudovať diaľničnú sieť spájajúcu Bratislavu s Košicami na severe Slovenska a sieť rýchlostných ciest medzi obomi mestami na<br />

juhu Slovenska odvraciame zrak od tohto problému. Je takisto nesprávne tvrdiť, že správy ciest jednotlivých samosprávnych krajov nekonajú<br />

svoju prácu. Dokážu ju však vykonať len do takého stavu, ako ich „pustia“ ich finančné možnosti.<br />

Rozsah ciest II. a III. triedy na<br />

Slovensku<br />

Na získanie základného obrazu o rozsahu tejto<br />

problematiky uvádzame približné dĺžky<br />

ciest II. a III. triedy na Slovensku:<br />

• cesty II. triedy: približne 3 610 km,<br />

• cesty III. triedy: približne 10 370 km.<br />

Každoročne sa na Slovensku zrekonštruuje<br />

v priemere v jednom samosprávnom kraji<br />

približne 40 km ciest II. a III. triedy. V globálnom<br />

celoslovenskom meradle je to teda<br />

približne 320 km rekonštruovaných ciest za<br />

rok. Ak by tento trend pretrvával, všetky cesty<br />

II. a III. triedy by sme mali zrekonštruované za<br />

viac ako 43 rokov. Zároveň však treba podotknúť,<br />

že v značnej miere ide pri uvádzaných<br />

rekonštruovaných úsekoch ciest len o výmenu<br />

obrusných, prípadne aj ložných živičných<br />

vrstiev krytu vozovky, vykonané práce<br />

možno preto považovať skôr za udržiavacie<br />

než za rekonštrukčné. Takéto práce sa pritom<br />

vykonávajú aj na úsekoch ciest, ktoré si vyžadujú<br />

kompletnú rekonštrukciu všetkých<br />

konštrukčných vrstiev, no z dôvodu obmedzených<br />

finančných možností správcov ciest<br />

ich nie je možné vykonať.<br />

Aby sme mohli predvídať budúcnosť vývoja<br />

stavu cestnej infraštruktúry, je nevyhnutné<br />

pozrieť sa do minulosti. V roku 2012<br />

bolo na Slovensku v nevyhovujúcom a havarijnom<br />

stave 26,5 % ciest II. triedy a 32,3 %<br />

ciest III. triedy. Po prepočte na dĺžku ciest<br />

sme teda mali v nevyhovujúcom a havarijnom<br />

stave celkovo 3 350 km ciest. Tento<br />

stav sme mohli za posledných 8 rokov pri<br />

priemernej rekonštrukcii 320 km ciest za rok<br />

zvrátiť. Ale nie je to tak. Práve prevažujúca realizácia<br />

udržiavacích prác, medzi ktoré patrí<br />

len výmena krytu vozovky, zaručí, že dĺžka<br />

ciest v nevyhovujúcom a havarijnom stave<br />

nebude klesať.<br />

Dôvod vzniku havarijného stavu<br />

ciest<br />

Drvivá väčšina ciest II. a III. triedy bola vybudovaná<br />

pred viac ako 50 až 60 rokmi. Rýchly<br />

rozvoj techniky v tých časoch mal za následok<br />

aj rýchlu výstavbu komunikácií. No chýbajúca<br />

legislatíva a málo skúseností v tých<br />

časoch sa podpísali na nie celkom vhodných<br />

stavebných činnostiach, ktorých výsledky<br />

pretrvávajú dodnes. Išlo hlavne o budovanie<br />

násypov zo zemín, ktoré dnes zatrieďujeme<br />

ako nevhodné do násypov. Takisto aj<br />

budovanie násypov a výkopov v oblastiach<br />

s vysokou hladinou podpovrchovej vody<br />

či v zosuvných oblastiach, vplyv premŕzania<br />

podložia a podobne sa negatívne prejavujú<br />

každý rok – a je to čoraz horšie, keďže<br />

máme na Slovensku v súčasnosti počas zimných<br />

mesiacov miestami aj 17 zmrazovacích<br />

cyklov (v minulosti to boli maximálne 2 až 3<br />

zmrazovacie cykly za rok).<br />

Často spomínaným dôvodom na zatriedenie<br />

komunikácie do nevyhovujúceho alebo<br />

havarijného stavu je nárast intenzity ťažkej<br />

nákladnej dopravy. Tento fakt sa však výraznejšie<br />

prejavuje skôr v rámci negatívnych environmentálnych<br />

vplyvov, časových strát na<br />

cestách II. a III. triedy a zníženia komfortu<br />

cestovania než na degradácii stavebno-technického<br />

stavu vozoviek. Degradácia stavebno-technického<br />

stavu pod vplyvom ťažkej<br />

nákladnej dopravy je, samozrejme, zrejmá,<br />

nejde však o jedinú a najväčšiu príčinu.<br />

Najväčšou príčinou vzniku havarijného stavu<br />

ciest je vplyv vody – či už podpovrchovej,<br />

alebo povrchovej (dažďovej). Negatívny<br />

vplyv podpovrchovej vody sa pravidelne prejavuje<br />

v oblastiach, kde tvoria podložie alebo<br />

násypové teleso komunikácie plastické íly.<br />

V danom prípade je ekonomicky veľmi neefektívne<br />

realizovať rekonštrukciu krytu vozovky,<br />

keďže nestabilita podložia sa prejaví aj<br />

na novom kryte vozovky už za pár rokov. Nie<br />

je až taká veľká rarita, že počas prieskumných<br />

geologických diel v mieste cestnej komunikácie<br />

sa zistí aj 50 cm hrubá vrstva asfaltu,<br />

ktorý sa vo viac či menej pravidelných intervaloch<br />

ukladal ako nová obrusná vrstva vozovky<br />

na pôvodné degradované živičné vrstvy.<br />

Ďalšou problematikou je aj povrchová<br />

(dažďová) voda. Vďaka nej sa do havarijného<br />

stavu dostali za posledných 10 až 20 rokov aj<br />

úseky ciest, ktoré predchádzajúcich 50 rokov<br />

nejavili známky nestability. Ide hlavne o úseky,<br />

kde vedie komunikácia v priečnom reze<br />

v polovici vo výkope a v polovici v násype.<br />

Počas zrážok sa prebytočná dažďová voda<br />

dostáva do zemného rigolu pri komunikácii.<br />

V prípade, že sú cestné rigoly zarastené alebo<br />

zaplnené a znečistené, či už zeminou, alebo<br />

neodstráneným posypovým materiálom,<br />

prebytočné dažďové vody nemajú dostatočnú<br />

rýchlosť odtoku. Následne tak vsakujú<br />

do telesa násypu, kde vyplavujú jemnozrnný<br />

násypový materiál, ktorý zabezpečuje<br />

súdržnosť zeminy. Vznik šmykovej plochy pri<br />

zeminách s nízkym uhlom vnútorného trenia<br />

je v takýchto prípadoch už len otázkou času.<br />

Podobné problémy vznikajú aj v okolí degradovaných<br />

priepustov popod komunikácie či<br />

Obr. 1 Prejav neúnosného podložia na stavbe vozovky<br />

Obr. 2 Stav priepustu pod nemenovanou cestou II. triedy na Slovensku<br />

14 I nžinierske <strong>stavby</strong> / Inženýrské <strong>stavby</strong> 4/<strong>2020</strong><br />

www.inzinierske<strong>stavby</strong>.sk

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!