11.09.2020 Views

Inžinierske stavby 4/2020

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

Téma: Geotechnika a zakladanie stavieb<br />

Obr. 2 Výrez z pozdĺžneho inžinierskogeologického rezu mostným objektom 201-00 v km 1,55 – 2,00<br />

Neogénne ílovce až siltovce sa vyskytujú<br />

na trase rýchlostnej cesty R2 od km 2,2 po<br />

koniec úseku v km 6,8 a v križovatke Haniska.<br />

Ílovce až siltovce vystupujú obvykle od<br />

hĺbky 11,0 až 15,0 m pod povrchom terénu.<br />

Väčšinou sú prekryté vrstvami neogénnych<br />

ílov a siltov. Neogénne ílovce až siltovce vystupujú<br />

v podobe pevných polôh zemín<br />

s úlomkami (F2/CG) až sutí (G5/GC). Úlomky<br />

majú extrémne nízku až veľmi nízku pevnosť<br />

(R6-R5).<br />

Neogénne tufy, tufity, tufitické siltovce,<br />

ílovce a tufitické pieskovce vystupujú na trase<br />

rýchlostnej cesty R2 v km 1,5 – 2,0 a v oblasti<br />

križovatky Ľudvíkov dvor. Tufy v zmysle<br />

STN 72 1001 zodpovedajú svojim zložením<br />

pevným piesčitým siltom a ílom (F3-F4/MS-<br />

-CS), ďalej siltom s vysokou, veľmi vysokou<br />

až extrémne vysokou plasticitou (F7/MH-<br />

-MV-ME) s pevnou konzistenciou s úlomkami<br />

s veľmi nízkou až extrémne nízkou pevnosťou<br />

(R5-R6). Piesčité variety zodpovedajú<br />

svojim zložením pieskom s prímesou jemnozrnnej<br />

zeminy (S3/S-F), siltovitým pieskom<br />

(S4/SM) až ílovitým pieskom (S5/SC) s úlomkami<br />

s extrémne nízkou až veľmi nízkou pevnosťou<br />

(R6-R5). Úlomkové variety tufitických<br />

hornín zodpovedajú kamenito-ílovitým (F2/<br />

CG) až ílovito-kamenitým (G5/GC) sutiam<br />

s úlomkami s veľmi nízkou pevnosťou (R5).<br />

Komplex metamorfovaných hornín reprezentujú<br />

paleozoické amfibolity a fylity, ktoré<br />

sa vyskytujú v oblasti križovatky Ľudvíkov<br />

dvor, kde vystupujú v podloží neogénnych<br />

hornín. Tvoria kupolovité telesá s priemerom<br />

do 300 m. Vo vrchnej časti horninového masívu<br />

sú amfibolity a fylity silno až úplne zvetrané,<br />

charakteru tuho-pevného piesčitého<br />

siltu (F3/MS) a kamenito-ílovitých sutí (F2/<br />

CG). Zachované úlomky majú extrémne nízku<br />

pevnosť (R6). Hlbšie sa striedajú nepravidelné<br />

polohy silno až stredne zvetraných<br />

hornín. Silno zvetrané amfibolity a fylity majú<br />

charakter ílovito-kamenitých sutí (G5/GC)<br />

s úlomkami s nízkou až veľmi nízkou pevnosťou<br />

(R4-R5). Stredne zvetrané členy majú<br />

väčšinou strednú až nízku pevnosť (R3-R4).<br />

Terénne skúšky<br />

Terénne skúšky realizované v rámci podrobného<br />

inžinierskogeologického prieskumu<br />

úlohy R2 Šaca – Košické Oľšany pozostávali<br />

hlavne z presiometrických skúšok. Tieto<br />

geo technické in situ skúšky predstavujú najvhodnejší<br />

spôsob overenia reálnych vlastností<br />

horninového masívu priamo na mieste<br />

budúceho stavebného diela. Presiometrické<br />

skúšky boli navrhnuté na overenie deformačných<br />

vlastností hornín a zemín v presiometrických<br />

IG vrtoch, ktoré sa realizovali pod piliermi<br />

a oporami projektovaných mostných<br />

objektov. Hĺbka presiometrických vrtov bola<br />

v rozsahu od 20 do 25 m. Celkovo sa realizovalo<br />

195 presiometrických skúšok v 56 presiometrických<br />

vrtoch. Na určenie presiometrických<br />

parametrov (E p<br />

) sa použil Menardov<br />

presiometer firmy APAGEO. Pri meraní sa použila<br />

meracia presiometrická sonda typu NX<br />

s priemerom 74 mm. Z vypočítaných hodnôt<br />

presiometrických modulov (E p<br />

) sa v zmysle<br />

platných technických noriem (STN 72 1004,<br />

STN 73 1001) a vzťahov publikovaných v odbornej<br />

literatúre (Matys et al., 1990) odvodili<br />

hodnoty modulov pretvárnosti (E def<br />

).<br />

Moduly pretvárnosti odvodené z výsledkov<br />

presiometrických skúšok sa pri íloch<br />

a siltoch deluviálneho komplexu pohybujú<br />

v rozsahu 7,9 – 10,6 MPa, priemer je 9,2 MPa.<br />

Deluviálne íly a silty zasahujú čiastočne do<br />

vrchných častí kvartérnych sedimentov v oblasti<br />

mostných objektov 201, 202, 203 a 204.<br />

Pri íloch a siltoch fluviálno-terasového<br />

komplexu sa hodnoty deformačných modulov<br />

(E def<br />

) stanovených z presiometrických<br />

skúšok pohybujú v rozsahu 5,6 – 11,5 MPa,<br />

s priemerom 8,5 MPa. Pri nesúdržných fluviálno-terasových<br />

zeminách charakteru siltovitých<br />

a ílovitých štrkov sa deformačné moduly<br />

odvodené z presiometrických skúšok<br />

pohybujú v rozsahu 49,5 – 93,8 MPa, priemer<br />

je 71,0 MPa. Pri nesúdržných fluviálno-terasových<br />

zeminách charakteru dobre zrnených<br />

štrkov, zle zrnených štrkov a prevažne štrkov<br />

s prímesou jemnozrnnej zeminy boli moduly<br />

pretvárnosti E def<br />

od 79,2 do 296,0 MPa, s priemernou<br />

hodnotou 132,0 MPa. Fluviálno-terasové<br />

sedimenty sa vyskytujú v podloží všetkých<br />

mostných objektov na trase R2 (I. úsek).<br />

Pri neogénnych íloch a siltoch boli<br />

www.inzenyrske-<strong>stavby</strong>.cz<br />

53

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!