You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Téma: Geotechnika a zakladanie stavieb<br />
Návrh skúšobného poľa<br />
Na skúšobné pole (obr. 2) sa vyčlenilo miesto<br />
v západnej časti stavebnej jamy. Zaťažovacie<br />
skúšky sa realizovali zaťažovacím mostom,<br />
pričom v strede je skúšaná pilóta a na okrajoch<br />
sú ťahové pilóty. V rohoch poľa boli zabudované<br />
štyri kotevné pilóty s priemerom<br />
1 200 mm a s dĺžkou 15 m. V kotevných pilótach<br />
boli zabudované kotviace laná na zakotvenie<br />
zaťažovacieho mosta. V strede medzi<br />
kotevnými pilótami sa zrealizovalo päť skúšobných<br />
pilót s priemerom 900 mm a s rôznymi<br />
dĺžkami od 11 do 19 m. Všetky pilóty<br />
skúšobného poľa boli nesystémové.<br />
Do skúšobných pilót Pp5-4-SP a Pp5-5-SP<br />
a do kotevnej pilóty Pm16-SP-4 sa zabudovali<br />
tenzometre. Na základe ich hodnôt možno<br />
sledovať prenos síl v rôznych hĺbkach – prenosové<br />
funkcie – a stanoviť plášťové trenie.<br />
Realizácia zaťažovacích skúšok<br />
Zaťažovacie skúšky sa vykonali v dňoch 7. až<br />
11. 10. 2019. Pri všetkých piatich skúškach sa<br />
stanovila zaťažovacia sila 4 500 kN, ktorá sa<br />
rozdelila do desiatich zaťažovacích stupňov.<br />
Pri skúškach sa meralo sadnutie pri danom<br />
zaťažení, pričom každý zaťažovací stupeň bol<br />
ustaľovaný až do splnenia kritéria, že prírastok<br />
sadnutia za 20 minút nebude väčší ako<br />
0,1 mm. Po splnení tohto kritéria sa navodil<br />
ďalší zaťažovací stupeň.<br />
Skúšobné pilóty Pp5-4-SP a Pp5-5-SP, ako<br />
sme sa už zmienili, boli inštrumentované.<br />
V každej z nich boli zabudované štyri tenzometre<br />
zapojené do datalogera, pričom hodnoty<br />
sa zaznamenávali a ukladali do PC v minútovom<br />
intervale.<br />
Aj v inštrumentovanej ťahovej pilóte<br />
Pm16-SP-4 boli zabudované štyri tenzometre.<br />
Keďže táto pilóta bola zapojená v troch<br />
zaťažovacích skúškach, pri realizácii skúšok<br />
pilót Pp10-8-Sp a Pp10-9-SP sa zaznamenávali<br />
údaje z tenzometrov do datalogera a zároveň<br />
sa meralo jej povytiahnutie digitálnym<br />
odchýlkomerom na hlave pilóty. Vzhľadom<br />
na to, že dataloger sme mali zapožičaný len<br />
jeden, pri realizácii skúšky na pilóte Pp5-5-SP<br />
sa použil na skúšobnú pilótu.<br />
Výsledky a vyhodnotenie<br />
zaťažovacích skúšok<br />
Výsledky skúšok pre každú pilótu boli v podobe<br />
merania závislosti sadnutia od zaťaženia<br />
v čase. Pri pilótach Pp5-4-SP, Pp5-5-SP<br />
a Pm16-SP-4 sa na základe nameraných hodnôt<br />
odvodili hodnoty pomerného pretvorenia<br />
tenzometrov a priradili k jednotlivým zaťažovacím<br />
stupňom. Tieto hodnoty sa poslali<br />
na vyhodnotenie s cieľom určiť prenosové<br />
funkcie a plášťové trenia prof. Ing. Jozefovi<br />
Hullovi, DrSc. Zároveň sa spracovali výsledky<br />
vypočítaných kriviek sadania so zakreslením<br />
nameraných hodnôt v rámci jednotlivých pilót.<br />
Tieto krivky sadania sa vypočítali pre neogénne<br />
podložie – počítalo sa s ním ako so<br />
stredne uľahnutým a uľahnutým, s pevnou<br />
konzistenciou.<br />
Predmetom záverečného vyhodnotenia<br />
Obr. 2 Skúšobné zaťažovacie pole<br />
Obr. 3 Realizácia skúšky na pilóte Pp10-8-SP<br />
je sumarizácia nameraných a vypočítaných<br />
hodnôt a grafov zo zaťažovacích skúšok pilót<br />
a z inštrumentovaných pilót. Najväčšie sadnutia<br />
sa prejavili na pilóte Pp5-4-SP, pri poslednom<br />
zaťažovacom stupni sa nedosiahlo<br />
konečné ustálenie. Pri vyťahovaní výpažnice<br />
pilóty Pp10-9-SP sa vytiahol aj armokôš, následne<br />
sa odstránil betón z vrtu a osadil a zabetónoval<br />
sa nový armokôš. Tieto procedúry<br />
mohli ovplyvniť výsledky zaťažovacej skúšky.<br />
Na základe analýzy výsledkov z tenzometrov<br />
sa zistilo, že ide o plávajúce pilóty – zaťaženia<br />
sa prenášali len plášťovým trením. Výnimkou<br />
bola len najkratšia pilóta Pp5-4-SP s dĺžkou<br />
11 m, pri ktorej sa prejavili aj prenosy časti<br />
zaťaženia pätou pilóty. Pri analýzach prenosových<br />
funkcií sa prešetrovali aj vplyvy dĺžok<br />
pilót s priemerom 900 mm v rozsahu od 11<br />
do 15 m. Na tento účel sa stanovili priemerné<br />
hodnoty síl v jednotlivých hĺbkach a tiež postup,<br />
ktorý by umožnil odvodiť hodnoty plášťových<br />
trení pre väčšie hĺbky ako 15 m, použiteľný<br />
aj pri pilótach s iným priemerom ako<br />
900 mm.<br />
Z analýzy sadania zo zaťažovacích skúšok<br />
pilót, výstupov meraní, vyhodnotenia skúšok<br />
prof. Hullom a z následných konzultácií s audítorom<br />
spodnej <strong>stavby</strong> sa dospelo k záveru,<br />
že výpočtový model na výpočet sadania pilót<br />
bude do hĺbky -26,65 m = 113,10 m n. m. Bpv<br />
počítať s neogénnymi pieskami ako stredne<br />
uľahnutými a od tejto hĺbky ako s uľahnutými.<br />
Použitie tohto geotechnického výpočtového<br />
modelu prinieslo skrátenie navrhovaných pilót<br />
a tým pádom aj výraznú finančnú úsporu<br />
pilótového zakladania.<br />
Aplikácia výsledkov zaťažovacích<br />
skúšok do výpočtového modelu<br />
Po vyhodnotení zaťažovacích skúšok sa pristúpilo<br />
k ich implementácii do nového geotechnického<br />
modelu, následne sa navrhli<br />
pilóty na jednotlivé zaťaženia a príslušné sadania.<br />
Potom sa urobila tretia iterácia, na základe<br />
ktorej sa navrhli tlakové a ťahové pilóty<br />
polyfunkčného súboru Eurovea 2. Tu došlo<br />
oproti návrhu pôvodného geotechnického<br />
modelu k nahradeniu pilót s priemerom<br />
www.inzenyrske-<strong>stavby</strong>.cz<br />
33