Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Téma: Geotechnika a zakladanie stavieb<br />
Využívanie skúšok in situ pri prieskumných prácach<br />
pre cestné <strong>stavby</strong><br />
Príprava inžinierskej <strong>stavby</strong> si počas projektovej činnosti vyžaduje kvalitné a hodnoverné vstupné údaje. Jednou z najdôležitejších skupín<br />
vstupných údajov sú pritom geotechnické parametre zemín a hornín v oblasti, kde sa projektovaná stavba bude realizovať. V článku sa<br />
venujeme vhodnosti bežne používaných terénnych skúšok na príklade pripravovaného úseku rýchlostnej cesty R2 medzi Trenčianskou<br />
Turnou a Mníchovou Lehotou.<br />
Inžinierskogeologické<br />
a hydrogeologické pomery<br />
v oblasti<br />
Príprava úseku rýchlostnej cesty R2 v úseku<br />
medzi Trenčianskou Turnou a Mníchovou<br />
Lehotou sa z projektového hľadiska začala<br />
v roku 2019 podpisom zmluvy medzi verejným<br />
obstarávateľom (Národnou diaľničnou<br />
spoločnosťou, a. s.) a víťazom verejnej súťaže<br />
(spoločnosťou HBH Projekt, s. r. o., organizačná<br />
zložka Slovensko). Inžinierskogeologický<br />
a hydrogeologický prieskum realizovala na<br />
uvedenej stavbe spoločnosť CAD-ECO, a. s.,<br />
Bratislava.<br />
Trasa cesty vedie prevažne na násypoch<br />
s výškou 2 – 8 m, pričom v okolí dvoch plánovaných<br />
mostov a v miestach prekonávania<br />
miestnych úvalín sú násypy s výškou až<br />
12 m. Na trase sú plánované dva mostné objekty.<br />
Hĺbka zárezov a odrezov na trase rýchlostnej<br />
cesty bola do 7 m, pričom na zjazdovej<br />
vetve k plánovanému odpočívadlu bude<br />
hĺbka zárezu dosahovať až 12 m.<br />
Prieskumné práce pozostávali z realizácie<br />
prieskumných jadrových vrtov s hĺbkou<br />
6 – 20 m. V miestach plánovaných mostov<br />
sa vo vrtoch realizovali presiometrické<br />
skúšky. Okrem vrtných prác sa na území využili<br />
aj sondy dynamickej a statickej penetrácie.<br />
Výsledky terénnych skúšok sa porovnávali<br />
s výsledkami laboratórnych rozborov<br />
realizovaných na odobratých vzorkách zemín<br />
a hornín.<br />
Lokalita prieskumu sa nachádza na severných<br />
svahoch pahorkov v podhorí masívu<br />
Považského Inovca, južne od obce Mníchova<br />
Lehota. Z hľadiska geologickej <strong>stavby</strong> ide<br />
o prostredie neogénnej výplne Trenčianskej<br />
kotliny, pričom neogénne zeminy a horniny<br />
sú prekryté komplexom poriečnych terás<br />
a ich polygenetickým pokryvom.<br />
Neogén je v danej oblasti zastúpený ílmi<br />
strednej až extrémne vysokej plasticity (F6/<br />
CI – F8/CE), ktoré smerom do hĺbky postupne<br />
prechádzajú až do zvetraných poloskalných<br />
hornín – ílovcov a siltovcov s triedou<br />
pevnosti R5 až R4.<br />
Terasový komplex tvoria štrky pestrého<br />
petrografického zloženia, ktoré majú vďaka<br />
intenzívnemu zvetraniu a dezintegrácii charakter<br />
prevažne štrkovitých a piesčitých ílov<br />
(F2/CG, F4/CS, S5/SC), len miestami si ešte<br />
zachovávajú charakter ílovitých štrkov (G5/<br />
GC, G3/G-F).<br />
Na celom území sú terasové sedimenty<br />
prekryté pomerne hrubou (až do 18 m)<br />
vrstvou polygenetických zemín. Ide o zmiešané<br />
zeminy eolicko-deluviálneho až deluviálno-fluviálneho<br />
pôvodu, prevažne charakteru<br />
ílov strednej až vysokej plasticity (F6/<br />
CI – F8/CH). Lokálne sa zistili až extrémne vysokoplastické<br />
zeminy (F8/CE). V tomto zeminovom<br />
komplexe bude umiestnená takmer<br />
celá trasa rýchlostnej cesty.<br />
Okrem toho sú na území v menšej miere<br />
zastúpené fluviálne zeminy výplne údolí<br />
miestnych vodných tokov.<br />
Hydrogeologické pomery sa zisťovali jednak<br />
počas vrtných prác, ale aj pomocou realizácie<br />
statických penetračných skúšok s meraním<br />
pórových tlakov (CPTu). Podzemná<br />
voda je viazaná najmä na polohy terasových<br />
štrkov a vzhľadom na nepriepustný „strop“<br />
nadložných polygenetických ílov má prevažne<br />
napätý charakter. Povrchová vrstva polygenetických<br />
ílov obsahuje napriek svojej<br />
nepriepustnosti ako celku vrstvičky piesčitejšieho<br />
charakteru, ktoré predstavujú lokálne<br />
kolektory podzemnej vody v tomto komplexe.<br />
Dopĺňajú sa prevažne priesakom cez<br />
potrhanú pripovrchovú vrstvu ílov počas intenzívnejších<br />
zrážok. Táto vrstva predstavuje<br />
zároveň plytký pripovrchový kolektor podzemnej<br />
vody. Ustálenú hladinu podzemnej<br />
Obr. 1 Trasa plánovanej rýchlostnej cesty R2 medzi Trenčianskou Turnou a Mníchovou Lehotou<br />
48 I nžinierske <strong>stavby</strong> / Inženýrské <strong>stavby</strong> 4/<strong>2020</strong><br />
www.inzinierske<strong>stavby</strong>.sk
Change language