časopis - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

prísloviek do adnominálneho postavenia (pórov. Kollár, 1980, s. 52), napr.
výhľadovo rátať — *výhľadové rátanie, senzoricky teplé prvky — ?senzorické
teplo . .. Tento prechod je úplne nemožný pri príslovkách, ktoré sa
spájajú so stupňovanými adjektívami (komparatívom a superlatívom adjektív):
hokejovo lepší — 0, orientačne najčitateľnejší — 0, rozmerovo
menší — 0.
Blízkosť vlastnostných prísloviek zreteľa a sémanticky motivujúcich
substantív možno ukázať aj prostredníctvom lexikálnych transformácií
prísloviek. Pod lexikálnymi transformáciami rozumieme premenu prísloviek
na najbližší vhodný substantívny pád; pri tejto transformácii dochádza
iba k malej redukcii významu a rovnako aj k minimálnym zmenám
syntaktickej štruktúry, napr. a) lokálová transformácia príslovky odbytovo
na substantívny pád — v odbyte: Môžu sa s týmto srojom o d b y-
t o v o presadiť. ->Môžu sa s týmto strojom presadiť v odbyte; b) inštrumentálová
transformácia časovo — časom: Stimulovali sme sa aj časovo.
— Stimulovali sme sa aj časom.
Podľa nášho výskumu lokálové a inštrumentálové transformácie sú najčastejšie.
Lokál a inštrumentál substantív primárne vyjadrujú okolnostné
významy (pórov, významovú analýzu inštrumentálu, Miko, 1962). Ostatné
transformácie (akuzatívom, genitívom) sú zriedkavejšie/' Výrazová konkurencia
medzi vyjadrením okolnosti (tu chápanej ako onomaziologická
kategória) substantívnym pádom a príslovkou, príp. konštrukciou „čo sa
týka, vzhľadom na, zo stránky" sa v textoch jednoznačne rieši v prospech
zreteľových prísloviek, ktoré kondenzované vyjadrujú potrebný zreteľový
význam.
Z uvedeného vyplýva, že doterajšia predstava o smere derivácie
AJ -* AD neodzrkadľuje celkom primerane derivačné vzťahy týchto dvoch
slovných druhov. Na základe sémantických a syntagmatických vzťahov
adverbií a adjektív pri časti prísloviek spôsobu a zreteľa môžeme predpokladať
prvotnosť adverbií voči adjektívam. Pri adverbiách, kde nepredpokladáme
priamu sémantickú a formálnu odvodenosť od adjektív, resp.
táto odvodenosť nie je jednoznačná, uprednostňujeme spojenie „derivačné
súvisiaci s adjektívami" pred spojením „derivovaný (resp. odvodený)
od adjektív".
"Tieto dva pády (lokál a inštrumentál) sa podlá J. Jahňa (1966, s. 63; potrov, aj
Rusínová, 1984, s. 35) aj z diachrónneho pohladu adverbializujú oveľa častejšie,
keďže vyjadrujú okolnostné relácie (v najširšom zmysle slova), ostatné pády sú z diachrónneho
pohladu len zriedka zdrojom adverbií. Okrem diachrónneho motivačného
vzťahu je tu aj zo synchrónneho hľadiska ešte živý motivačný vzťah, keďže aj niektoré
príslovky zreteľa môžeme nahradiť týmito okolnostnými pádmi bez zmeny významu.