časopis - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

slovotvorných prípon, a tým aj o prechode kompozično-sufixálneho
postupu k sufixácii.
Opodstatnenosť tohto názoru sa potvrdzuje i schopnosťou zložky -tvorný
konkurovať pravým sufixom, resp. deliť sa s nimi o oblasť pôsobenia (pórov.
Stepanova, 1968, s. 36). Niektoré adjektíva so zložkou -tvorný možno
nahradiť desubstantívnymi adjektívami, ktoré sú synonymné s adjektívami
zakončenými na -tvorný (napr. synonymné sú adjektíva slovotvorný
a slovný v spojeniach slovotvorná čeľaď a slovná čeľaď, slabikotvorný
a slabičný v spojeniach slabikotvorné konsonanty a slabičné konsonanty).
Súhrnne môžeme konštatovať, že oslabenie motivačného vzťahu skúmaných
adjektív k slovesu tvoriť, rozdiel medzi adjektívami s časťou
-tvorný a inými kompozitami patriacimi do slovotvorného hniezda slovesa
tvoriť a schopnosť niektorých adjektív s časťou -tvorný byť v synonymickom
vzťahu s príslušnými desubstantívnymi adjektívami sú činitele, ktoré
spôsobujú zmenu v slovotvornej hodnote časti -tvorný a jej priblíženie
sa k slovotvorným príponám.
Proces približovania sa komponentu zloženého slova k sufixu skúmali
viacerí jazykovedci (pórov. Stepanova, 1968, s. 36; Cerepanov, 1968, s. 99;
Jacko, 1982, s. 55—63; Martincová — Savický, 1987, s. 124—139).
Problémy vznikajú s terminologickým vymedzením frekventovaných
druhých častí zloženín. V sovietskej jazykovede sa používa termín polosufix
(Stepanova, 1968), sufixoid (Cerepanov, 1968), leksičeskaja morféma
(Achmanova, 1956). M. O. Malíková (1974, s. 55) navrhuje termín lexikálna
morféma. Prikláňame sa k tomuto poslednému termínu, pretože súčasťou
frekventovaného morfematického celku je koreňová morféma zachovávajúca
si istú spätosť s pôvodným plnovýznamovým slovom. Preto
termín, ktorý obsahuje pomenovanie sufix, nie je najvýstižnejší. Na označenie
adjektív s lexikálnou morfémou, ktoré stoja medzi kompozitami
a derivátmi, odporúčame termín slovotvorné formácie (v poľskej jazykovede
sa tradične používa na označenie slovotvorné motivovaných slov
všeobecne, pórov. Doroszewski, 1963, s. 269; Grzegorczykowa — Puzynina,
1979, s. 7; v tomto zmysle ho u nás cituje J. Horecký, 1971, s. 21).
Aký význam nadobúdajú slovotvorné formácie s lexikálnou morfémou
-tvorný pripájajúcou sa k substantívnemu základu? Skúmané adjektíva
získavajú čisto vzťahový význam. Vo vysokoškolskej učebnici Morfológia
(Oravec — Bajzíková — Furdík, 1984, s. 85) sú charakterizované ako adjektíva,
ktorých „ ... slovotvorný význam je vyjadrením číreho vzťahu,
často iba veľmi všeobecnej súvislosti s javom, ktorý pomenúva fundujúce
slovo odvodeného adjektíva". Slovotvorný význam skúmaných adjektívnych
slovotvorných formácií, vyplývajúci zo slovotvorných zložiek, je
vyjadrením len veľmi všeobecnej súvislosti s tým, čo je označené prvou