časopis - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

dostávajú, podľa tejto teórie zatiaľ neutvárajú kvalitatívne nové, ucelené formy
národného jazyka. Sú však prirodzenou súčasťou národného jazyka a sprievodným
javom spisovného jazyka, istým spôsobom ho oživujú a polarizujú.
Treba zdôrazniť, že pri používaní termínu subštandardné slová v zmysle označenia
istej vrstvy príznakových slov ide o užšie chápanie termínu na rozdiel
od Horeckého termínu subštandard, ktorý zahŕňa aj slangové prostriedky
a tvorí ucelenú formu národného jazyka.
Ďalšia motivácia pri voľbe termínu subštandardné slová sa odráža od známeho
chápania spisovného jazyka ako štandardného (štandardu) a jeho súvzťažného
pólu ako subštandardného (subštandardu). Takéto terminologické
členenie sa využíva nielen v západnej jazykovede, ale pracujú s ním napr. aj
juhoslovanskí a poľskí jazykovedci. V našej jazykovej situácii sa kvalifikátor
subštandardný výraz využil na označenie tých prvkov slovnej zásoby, ktoré
stoja v opozícii k spisovnému jazyku a ktoré sa svojím pôvodom, slovotvornou
štruktúrou, slangovým pôvodom, vysokým stupňom expresivity atď. dostali
na perifériu jazyka. Mohlo by sa namietať, že protikladný člen — štandardný
výraz — sa terminologický v danom význame nevyužíva, keďže ustálené je
tradičné označenie spisovný výraz (opozičný člen k termínu spisovný je nespisovný;
ten je však významovo širší akq termín subštandardný výraz,
lebo zahŕňa aj iné typy slov stojacich mimo spisovného jazyka). Napokon
nie je nedostatkom, keď termín subštandardný výraz nemá svoj
vlastný, užší protiklad, lebo ani iné prvky nespisovného výraziva (nárečové,
slangové, argotické) nemajú svoje vlastné, špecifické opozície, iba opozíciu
„spisovný". V podobnom vzťahu k snisovnvm prostriedkom sú teda aj subštandardné
jazykové prostriedky. Významová priezračnosť slova subštandardný
sa napokon opiera aj o všeobecný význam slova štandardný, ktorý možno charakterizovať
ako „zodpovedajúci štandardu alebo dosahujúci štandard,
t. j. dobrú úroveň" 1 . Subštandardný (jazykový prvok) je potom taký, ktorý
určenú „dobrú úroveň" nedosahuje, je poznačený niečím, čo ho zo štandardu
vylučuje. Z takéhoto významu slova subštandardný očividne vychádzajú aj
S. Ondruš a J. Sabol (1984), ktorí v rámci spisovného jazyka rozoznávajú
štandardnú normu uplatňujúcu sa v záväznej forme spisovného jazyka a subštandardnú
normu, ktorá sa realizuje v hovorovom štýle jazyka. Nad štandardnú
normu kladú ešte superštandardnú normu spisovného jazyka uplatňovanú
v umeleckom štýle, v divadle a pod. Alebo A. Jedlička (1978, s. 48)
keď rozoberá pojem spisovnosť, uvádza v zátvorke výraz štandardnosť:
„Chceme se proto dotknout pojmu spisovnosti (standardnosti), s nímž se nékdy
pracuje ..."
Po poznámkach osvetľujúcich používanie slov štandard, štandardný
a subštandard, subštandardný treba ešte raz zdôrazniť rozdiel pri chápaní
termínu subštandardný výraz (subštandardné slovo) v teórii stratifikácie
národného jazyka J. Horeckého a na druhej strane v lexikografickom
využívaní tohto termínu v KSSJ. Z teórie J. Horeckého vyplýva širšie
chápanie uvedeného termínu: subštandardné výrazy sú (typické) výrazy
subštandardnej formy národného jazyka, to značí, že nimi môžu byť aj
slangové, nárečové, prípadne nižšie hovorové a pod. prvky slovnej zásoby.
Termín subštandardné výrazy v chápaní KSSJ predstavuje istú