časopis - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

je vyvrcholením vývinu a že vlastne nemá zmysel uvažovať o možnostiach
a cestách ďalšieho vývinu.
Pri druhej koncepcii sa skúma vznik a vývin celého národného jazyka,
postupné formovanie jednotlivých foriem jeho existencie a to umožňuje
poukazovať aj na možný vývin, na vnútornú diferenciáciu celého systému
i jednotlivých foriem, ale zároveň aj na ich vzájomné ovplyvňovanie —
teda nie iba jednostranné ovplyvňovanie smerom od spisovného jazyka
k ostatným formám národného jazyka.
Nepochybne aj v Kočišovej koncepcii možno chápať spisovný jazyk
ako systém vymedzený obsahom, formou a funkciou, v tom aj vnútornými
a vonkajšími protikladmi, pričom vonkajšie protiklady možno chápať ako
dôsledok vzťahu systému k jeho okoliu. Ale v Horeckého koncepcii sa
systém chápe širšie. Ide o zložitý systém, ktorý ako celok vstupuje do
vzťahov k okoliu a je vymedzený hierarchickým usporiadaním podsystémov,
t. j. jednotlivých foriem existencie. Pritom je prirodzené, že
v tomto zložitom systéme je na najvyššom stupni spisovná forma, lebo
je najdiferencovanejšia a má najviac komunikačných funkcií.
Predstavu o národnom jazyku ako zložitom systéme by bolo
znázorniť takto:
spisovná forma
štandardná forma
subštandardná forma
sociálne formy
nárečové formy
možno
Takáto predstava umožňuje plne využívať systémový prístup pri skúmaní
národného jazyka, pri ktorom sa rozkladajú jednotlivé objekty na
svoje konštituujúce prvky a potom sa skladajú, syntetizujú do celkového
objektu. Jednotlivé javy tvoria tu časť celku, ale tieto celky zase tvoria
ďalší, vyšší celok, metasystém.
Odpoveď na otázku hraníc a pôsobnosti spisovného jazyka vyplýva
z naznačených úvah. Hranice spisovného jazyka, takisto ako hranice ostatných
foriem existencie národného jazyka, nie sú pevné. Vyplýva to
zo zaradenia týchto foriem v zložitom systéme národného jazyka, z faktu,
že každá forma je vo vzťahu k ostatným formám, ale cez nadradený zložitý
systém zároveň aj vo vzťahu k mimo jazykovému okoliu. Treba tu
uznať vzájomné ovplyvňovanie. Pôsobnosť spisovného jazyka je daná predovšetkým
faktom, že tvorí vrcholnú, najvyššiu zložku systému. To umožňuje
využívať spisovný jazyk vo viacerých komunikačných sférach než
ostatné formy a tak tvoriť aj základnú zložku umeleckého vyjadrovania,
ktoré skutočne netvorí osobitnú formu existencie národného jazyka ani sa
nekryje so spisovnou formou, lebo — ako je známe — pri umeleckom