časopis - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

vrstva lexikálnych prostriedkov, ktoré možno zaradiť medzi subštandardné
výrazy. Širšie chápanie familiarizmov u J. Mistríka nepriamo potvrdzuje
potrebu osobitne vyčleniť, pomenovať a charakterizovať výraznú
vrstvu slov typických pre neoficiálne vyjadrovanie. Nevýhodu jeho členenia
vidíme v tom, že v jednej štylistickej vrstve sa ocitajú slová s protikladným
hodnotením z hľadiska spisovnosti a nespisovnosti.
Subštandardné výrazy v tom zmysle, ako sa uvádzajú v KSSJ, možno
charakterizovať ako nespisovné lexikálne prostriedky používané na zámerné
odlíšenie sa od spisovnej normy v neoficiálnych, živých a situačne
daných prejavoch, pričom ich nespisovný a štylistický charakter podmieňuje
a) prevzatie z iného jazyka, b) slangový pôvod, c) vysoká miera expresivity
signalizovaná často formálnymi prvkami alebo inými okolnosťami.
Z uvedenej charakteristiky vyplýva, že aj subštandardné výrazy
sa ďalej členia, nejde teda o homogénnu vrstvu lexiky. To však nie je
na prekážku ich súhrnného vyčleňovania, pretože majú aj spoločné črty
(postavenie voči spisovnému jazyku, cieľ a sféra používania). Treba brať
do úvahy, že ani iné vrstvy štylisticky, resp. štýlovo príznakových slov
nie sú homogénne. Z analýzy knižných slov napr. vyplýva, že túto vrstvu
utvárajú výrazy majúce svoje domovské právo v odbornej lexike, v administratívnej
lexike, v publicistike, iné zasa patria do umeleckého štýlu
(poetizmy, biblicizmy). Rozmanitosť charakteru príznakov jestvuje aj pri
vrstve hovorových slov.
V ďalšej časti štúdie si bližšie všimneme jednotlivé typy subštandardných
slov. Materiálovo vychádzame predovšetkým z KSSJ.
1. Subštandardné slová cudzieho pôvodu, — Ide tu o prevzaté, no v spisovnom
jazyku dostatočne neadaptované, resp. neprijímané slová. Pri posudzovaní
týchto slov ako nespisovných zaváži najmä tradícia, povedomie
kultivovaných používateľov, čiže dôvody mimolingvistického, skôr sociologického
rázu. Všetky tieto slová majú v spisovnom jazyku svoje náprotivky,
pravda, bez onej silnej príznakovosti, ktorá vyznačuje subštandardné
slová.
V nemčine majú pôvod také slová a slovné spojenia ako cvok, cálovaí,
hecovať, herberg, kasa (v spojení urobiť kasu, t. j. vykradnúť pokladnicu
alebo zrátať tržbu), kaput, ksicht, ksichtit sa, kiks, kiksnúť, kiksovat,
kisňa, kumbál, majsterštuk, mančaft (— 1. mužstvo, 2. skupina, spoločnosť),
maršruta (= postup, pokyn), nímand, ocajchovat, parízer, pucovať
(= 1. čistiť, 2. hrešiť), spucovat, portviš, prešaltovať, raje, rajcovať,
sós/zós, sáčik/sáčok, tepich, štok, šamster, šenk, šenkovať, šibovať, šnicľa,
špak, šprajcovať, štamgast, štelovat sa, štorcovať sa, štrajchnúť, štricák,
šús, šuter, tringelt, vercajg atď. Nie všetky slová prevzaté z nemčiny majú
charakter subštandardných (nespisovných) výrazov. Mnohé prešli do ho-