časopis - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

ná prípona -ný. Obidva procesy, teda skladanie dvoch slovotvorných základov
a príponové odvodzovanie, prebiehajú súčasne. Adjektíva s časťou
-tvorný nemožno vysvetľovať ani ako výsledok odvodzovania od jestvujúceho
kompozitá, ale ani ako výsledok čistého skladania. Podlá nášho
názoru by sa skôr mali chápať ako adjektíva utvorené kompozično-sufixálnym
postupom.
Porovnajme napr. adjektíva slovosledný a mierotvorný. Kým prvé
z uvedených adjektív je utvorené príponou -ný od kompozitá slovosled,
adjektívum mierotvorný vzniklo odvodzovaním príponou -ný a súčasne
skladaním slovotvorných základov pomocou spájacej morfémy -o-. V niektorých
prípadoch sa uskutočňuje aj hlásková úprava substantívneho
základu a príslušné hláskové alternácie (napr. rytmotvorný, pojmotvorný,
cukrotvorný).
Kompozično-sufixálny postup ako osobitný druh v rámci slovotvorných
postupov vydeľujú sovietski i českí lingvisti. V českej jazykovede je tento
slovotvorný postup označený ako derivačná kompozícia (Dokulil, 1962,
s. 131; Helcl, 1974, s. 172—182). Aj Mluvnice češtiny (1986, s. 203) odlišuje
čistú (vlastnú) kompozíciu od komplexného kompozično-derivačného
postupu. Zdôrazňuje sa pritom, že častejšie než čistá kompozícia sa v češtine
uplatňuje komplexný kompozično-derivačný postup. Kompozícia je
iba sprievodným postupom derivácie. V kapitole venovanej zloženým prídavným
menám (s. 481) sa vymedzuje osobitný typ adjektív utvorených
kompozično-derivačným postupom z verbálnych syntagiem. Podstata
vzniku nových adjektív z verbálnych syntagiem sa vysvetľuje ako premena
slovesa pri skladaní na deverbatívne adjektívum s príponou -ný,
napr. tvoriť divy -* divotvorný. V sovietskej jazykovede (napr. Lopatin,
1973, s. 16) sa pracuje s termínom složnoproizvedenije, složnoproizvodnyje
slova.
Vzniká otázka, či aj v súčasnosti, keď adjektíva so slovotvornou štruktúrou
SZ -f- spájacia morféma -o—|—tvorný postupne pribúdajú, možno
hovoriť o ich tvorení kompozično-sufixálnym postupom. Zachytený dokladový
materiál nás oprávňuje predpokladať, že zložka -tvorný sa prestáva
pociťovať ako niekoľkostupňový výsledok súčasne prebiehajúcich slovotvorných
postupov. Sled morfém -tvorný sa stáva samostatným elementom
a začína sa uvedomovať ako celok. Fungovaním vo viacerých adjektívach
sa morfematický celok -tvorný vyčleňuje ako prvok slova, ktorý sa
funkčne blíži k slovotvornej prípone. Postupné pribúdanie adjektív s časťou
-tvorný však ešte nie je dostatočným dôkazom prechodu morfematického
celku -tvorný od komponentu zloženého slova k sufixom.
Za najzávažnejší činiteľ podporujúci postupnú premenu morfematického
celku -tvorný na sufix pokladáme oslabenie motivačného vzťahu skúma-