časopis - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

prevzaté slová sa v spisovnom jazyku alebo ujali (hovorové slová moržovat,
krémeš) alebo zastarali (báči/báčik, fijok, néniká), resp. celkom
z používania vypadli (kišasonka). V súčasnosti ako subštandardné možno
hodnotiť slovo kukta (= tlakový hrniec). Slová z francúzštiny prešli najviac
do knižnej alebo hovorovej lexiky a do subštandardnej vrstvy sa
dostali iba výnimočne (trabZe). Dnes prebieha živé ovplyvňovanie európskych
jazykov (a samozrejme i slovenčiny) angličtinou. Chýba však časový
odstup na bližšie hodnotenie jednotlivých slov. Subštandardný ráz
možno vari pripísať slovám, ktoré majú domáci ekvivalent, ako kompúter
(počítač), snackbar (denný bar), čipsy (zemiakové lupienky) a pod.
2. Subštandardné slová slangového pôvodu. — Súbor slangových prostriedkov
charakterizuje — podobne ako subštandardné slová — neoficiálnosť
prejavu, ústnosť formy, územná neobmedzenosť, nenormovanosť
a nekodifikovanosť. Na rozdiel od subštandardnej vrstvy slov je však slang
záujmovo, skupinovo či profesiovo obmedzený. Uplatňuje sa v ňom siláctvo
(najviac pri výbere metafor), hravosť, skratkovitosť, istá výstrednosť
atď. Zo slangu mládeže možno uviesť príklady ako cvakať (platiť),
ligový (prvotriedny), bagrovať (jesť), zo športového slangu blafák, z vojenského
slangu zupák, z lekárskeho slangu exnúť, zo slangu stavbárov šalovať.
Časom mnohé slangové prostriedky sociálne alebo ináč obmedzené
prekonali svoju profesiovú alebo záujmovú ohraničenosť a začali sa používať
širšie. J. Mistrík hovorí, že „tam i , kde už ťažko rozoznať, či ide o študentský,
či vojenský alebo iný druh slangu, možno hovoriť o synkretickom
slangu" (Mistrík, 1985, s. 104). Uvádza príklady ako maródka, kamoš,
mecheche, magič, tranďák, foták a iné. Z tohto dôležitého zistenia je
zjavné, že niektoré slangové slová strácajú svoju hlavnú črtu — skupinovú,
záujmovú či profesiovú obmedzenosť. To je dôvod, že prechádzajú
do inej vrstvy nespisovnej lexiky — medzi subštandardné slová. V súčasnom
slovníku ide o pomerne bohatú vrstvu výrazov, z ktorých mnohé
nachádzajú miesto aj v spisovnom jazyku (v jeho hovorovej vrstve), pokiaľ
tomu nebránia štruktúrne dôvody (napr. slovo panelák). Za subštandardné
slová slangového pôvodu sa v KSSJ pokladajú výrazy typu osobák,
tranzistorák, vodičák, zlepšovák, nervák, náklaďák, tirák, občianka (občianska
legitimácia), legitka, slabinger, šampus, promovať (vo význame
„byť promovaný"), menčestráky, rezať (to mi reže), kravina, volovina, odflákať,
nabehnúť na niečo, nabúrať, odviesť výkon (podať výkon) atď.
Z povahy veci vychádza, že hranice medzi slangmi a subštandardnou
vrstvou slov sú plynulé, v jednotlivých prípadoch často nevydeliteľné.
3. Celkom výnimočne sa medzi subštandardné slová dostávajú slová
z nárečí. Za takýto prípad možno považovať formu záporu neni vzhľadom