Äasopis - Jazykovedný ústav ĽudovÃta Å túra - SAV
Äasopis - Jazykovedný ústav ĽudovÃta Å túra - SAV
Äasopis - Jazykovedný ústav ĽudovÃta Å túra - SAV
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Láska v Dzvoníkovej epike plní základnú dramatickotvornú funkciu . .. (Veľký,<br />
J.: Aktuálny román. Pravda, 21. 9. 1982, s. 5) — ... ekonomicko-politické<br />
systémovotvorné činitele spôsobu života ... (Šíma, R.: Spôsob života. Pravda.<br />
4. 10. 1983, s. 4) — ...proces tohto osvojovania je základným kultúrnotvorným<br />
pohybom . . . (Záleta, M.: Súvislosti politiky a kultúry. Nové slovo, 16. 1.<br />
1986, s. 8)<br />
Pretože adjektíva s časťou -tvorný sú vzťahovými adjektívami ako celok<br />
a tvoria sa z verbálnych syntagiem, tvorenie adjektív s časťou -tvorný<br />
z adjektívných základov pokladáme za nesystémové.<br />
Na záver konštatujeme, že adjektíva s lexikálnou morfémou -tvorný,<br />
pôvodne kompozitá utvorené kompozično-sufixálnym postupom, sú na<br />
prechode k derivátom, pretože morfematický celok -tvorný nadobúda<br />
charakter lexikálnej morfémy funkčne sa blížiacej k slovotvornej prípone.<br />
Tézu o zmene slovotvornej hodnoty lexikálnej morfémy -tvorný podporuje:<br />
1. oslabenie motivačného vzťahu adjektív k slovesu tvorit,<br />
2. podstatný rozdiel v produktívnosti slovotvorného typu SZ -4- spájacia<br />
morféma -o—|—tvorný a slovotvorných typov SZ 4- spájacia morféma<br />
-o- -\—tvorba (-tvorca),<br />
3. schopnosť lexikálnej morfémy -tvorný konkurovať pravým sufixom.<br />
Adjektíva so zložkou -tvorný sme zaznamenali v náučnom, publicistickom<br />
a esejistickom štýle. Predpokladáme, že budú pribúdať ďalšie a slovotvorný<br />
rad sa bude obohacovať novými slovami. Príčinu vidíme v kondenzácii<br />
významu a v automatizácii tvorenia adjektív s časťou -tvorný<br />
podľa hotového modelu.<br />
Literatúra<br />
ACHMANOVA, O. S.: Slovar lingvističeskich termínov. Moskva, ISE 1956, s. 241.<br />
CEREPANOV, M. V.: O razgraničenii slovosloženija d prefiksaciji. Russkij jazyk<br />
v škole, 5, 1968, s. 99-1.94.<br />
DOKULIL, M.: Tvorení slov v češtine. 1. Teórie odvozování slov. Praha, Č<strong>SAV</strong><br />
1962, s. 132-133.<br />
DOROSZEWSKI, W.: Podstawy gramlatyki polskiej. 2. vyd. Warszawa, Paňstwowe<br />
Wydawnictwo Naukowe 1963. 318 s.<br />
GREGORCZYKOWA, R. — PUZYNINA, J.: Slowotwórstwo wspólczesnego jezyka<br />
polskiego. Warszawa, Paňstwowe Wydawnictwo Naukowe 1979. 324 s.<br />
HELCL, M.: Skladaní slov v jazyce českém a slovenském. In: Jazykovedné štúdie.<br />
12. Peciarov zborník. Red. J. Ružička. Bratislava, Veda 1974, s. 172—182.<br />
HORECKÝ, J.: Slovenská lexikológia. 1. Tvorenie slov. Bratislava, Slovenské pedagogické<br />
nakladateľstvo 1971, s. 182.<br />
JACKO, J.: Novšie typy názvov osôb. In: Zborník Pedagogickej fakulty v Prešove<br />
UPJŠ V Košiciach. Slavistika. Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1983.<br />
s. 55-63.<br />
LOPATIN, V. V.: Roždenije slova. Moskva, Náuka 1973, s. 16.<br />
MALÍKOVA, M. O.: K otázke vymedzenia zložených slov a frekventovaných prvých<br />
a druhých častí zloženín. In: Štúdie z porovnávacej gramatiky a lexikológie. Red.<br />
S. Peciar. Bratislava, Veda 1974, s. 41-57.