Äasopis - Jazykovedný ústav ĽudovÃta Å túra - SAV
Äasopis - Jazykovedný ústav ĽudovÃta Å túra - SAV
Äasopis - Jazykovedný ústav ĽudovÃta Å túra - SAV
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
DISKUSIE<br />
Ján Horecký<br />
HRANICE A PÔSOBNOSŤ SPISOVNEJ SLOVENČINY<br />
1. Spisovný jazyk je podľa staršieho vymedzenia J. Ružičku (1967) forma<br />
alebo útvar národného jazyka s celospoločenskou platnosťou a záväznosťou.<br />
Z tohto vymedzenia vyplýva, že spisovný jazyk je zložkou širšieho,<br />
všeobecnejšieho útvaru a tým je národný jazyk. Sám národný jazyk sa<br />
však u J. Ružičku nevymedzuje, ale v interpretácii F. Kočiša (1986) národný<br />
jazyk je súhrn nárečí. Hovorí totiž (s. 171), že národný jazyk je<br />
predstavovaný zväčša nárečiami. Ale podľa schém znázorňujúcich vývin<br />
kodifikácie spisovnej slovenčiny spisovný jazyk a národný jazyk sú paralelné<br />
útvary. Tak treba zrejme chápať aj záver F. Kočiša, že súčasný<br />
spisovný jazyk začína dosahovať hranice národného jazyka.<br />
V centre pozornosti F. Kočiša je však v skutočnosti takto — podľa našej<br />
mienky však nedostatočne — vymedzený spisovný jazyk takmer ako<br />
monopolný útvar. Na jeho pozadí, nie na pozadí národného jazyka sa charakterizuje<br />
rozvoj komunikačných návykov, expanzia spisovného jazyka<br />
a posúvanie jeho hraníc. Treba pripomenúť, že pojem hranica sa v Kočišových<br />
úvahách chápe dvojako. Predovšetkým ako deliaca čiara medzi<br />
spisovným jazykom a nižšími útvarmi, nižšími vo vertikálnom zmysle,<br />
lebo sa hovorí o posúvaní hranice nadol čiže o rozširovaní spisovného jazyka<br />
na úkor sociálnych a teritoriálnych nárečí. Ale ak sa hovorí o expanzii<br />
spisovného jazyka na úkor teritoriálnych nárečí, presvitá tu horizontálne,<br />
resp. geografické chápanie hraníc.<br />
Aj kodifikácia sa u F. Kočiša chápe dvojako. Na jednej strane ako akt<br />
formovania, konštituovania spisovného jazyka — a to je základ Kočišovej<br />
teórie o postupnom rozširovaní hraníc spisovného jazyka v horizontálnom<br />
zmysle, na druhej strane ako zachytenie, resp. fixovanie normy v preskriptívnych<br />
prácach.<br />
Spisovný jazyk sa u F. Kočiša charakterizuje aj ďalšími vlastnosťami:<br />
má svoju genézu, vyvinul sa historicky. Ale to platí aj o národnom jazyku<br />
i o všetkých jeho formách jestvovania. Vznikol z vôle všetkých používateľov<br />
národného jazyka — to platí predovšetkým o národnom jazyku, menej<br />
o jeho spisovnej forme. Spisovný jazyk sa vnútorne dynamizuje —<br />
takisto aj národný. Zo všetkých spomínaných vlastností iba o štylistickej